viola -y viol ž. sláčikový hud. nástroj väčší ako husle (s tmavším zafarbením tónu);
violový príd.
viola -y ž. ‹t› hud. strunový sláčikový nástroj, väčší ako husle, ladený o kvintu nižšie; v. da gamba starý druh väčšej violy, držaný medzi kolenami ako violončelo; v. d’amour [damúr] starý druh violy so 7 strunami, obľúbený v barokovej hudbe;
viola, -y, viol ž. hudobný sláčikový nástroj podobný husliam, ale s nižším ladneím; hud. v. gamba veľká viola staršieho typu, predchodkyňa dnešného violončela;
violový príd.: v. kľúč; v-á suita
(jedna) Viola; (bez) Violy; (k) Viole; (vidím) Violu; (hej) Viola!; (o) Viole; (s) Violou;
(dve) Violy; (bez) Viol; (k) Violám; (vidím) Violy; (hej) Violy!; (o) Violách; (s) Violami;
(jedna) viola; (bez) violy; (k) viole; (vidím) violu; (hej) viola!; (o) viole; (s) violou;
(štyri) violy; (bez) viol; (k) violám; (vidím) violy; (hej) violy!; (o) violách; (s) violami;