vinica -e -níc ž. vinohrad: obrábať v-u;
viničný1 príd.: v-é plochy
vinica p. vinohrad
vinohrad pozemok, na ktorom sa pestuje vinič: zakladať vinohrad • vinica: pracovať vo vinici
vinica, -e, -níc ž. pozemok, na ktorom sú vysadené viniče, vinohrad: Pomáhala prekopávať, sadiť a zakladať vinice. (Kuk.) Na vinici chystajú sa na oberačku. (Al.); pren. bibl. v. Pána, Pánova cirkev: pracovník na vinici Pánovej, ktorý zveľaďuje zverenú mu hrivnu (Fr. Kráľ) viničný1 príd.: viničné polia (Horov); v. hájnik ktorý stráži vinice; zastar. v. poplatok; v. desiatok (Luby) ktorý sa platil za užívanie, vlastnenie vinice;
vinička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. malá vinica
(jedna) vinica; (bez) vinice; (k) vinici; (vidím) vinicu; (hej) vinica!; (o) vinici; (s) vinicou;
(tri) vinice; (bez) viníc; (k) viniciam; (vidím) vinice; (hej) vinice!; (o) viniciach; (s) vinicami;
(jeden) vinič; (bez) viniča; (k) viniču; (vidím) vinič; (hej) vinič!; (o) viniči; (s) viničom;
(tri) viniče; (bez) viničov; (k) viničom; (vidím) viniče; (hej) viniče!; (o) viničoch; (s) viničmi;