vidlica -e -líc ž.
1. nástroj, náčinie (obyč. s dvoma hrotmi) na napichovanie niečoho: (drevená) v. na uhorky
2. rozvetvený (dvojramenný) útvar; takáto súčasť nejakého (prí)stroja: v-e konárov; v. bicykla, telefónu;
vidlicový príd.: v-á ladička;
vidlička -y -čiek ž.
1. zdrob. k vidlica (význ. 1)
2. náčinie s niekoľkými hrotmi na napichovanie pokrmov: jesť v-ou a nožom; dezertná v.
vidlička, -y, -čiek ž.
1. (zried. i vidličky, -čiek ž. pomn.) časť jedáceho príboru al. kuchynského náradia, pozostávajúca z rúčky a zo štyroch al. najmenej z dvoch hrotov a slúžiaca na napichovanie jedla: strieborná, hliníková v.; detská, múčniková v.; jesť v-ou; napichnúť mäso na v-u; Do ruky mu vložila vidličky. (Kuk.)
2. šach. postavenie, keď jedna slabšia figúra ohrozuje súčasne dve figúry súpera;
vidličkový príd.: v-é raňajky mäsité
(jedna) vidlička; (bez) vidličky; (k) vidličke; (vidím) vidličku; (hej) vidlička!; (o) vidličke; (s) vidličkou;
(dve) vidličky; (bez) vidličiek; (k) vidličkám; (vidím) vidličky; (hej) vidličky!; (o) vidličkách; (s) vidličkami;