vidlička, -y, -čiek ž.
1. (zried. i vidličky, -čiek ž. pomn.) časť jedáceho príboru al. kuchynského náradia, pozostávajúca z rúčky a zo štyroch al. najmenej z dvoch hrotov a slúžiaca na napichovanie jedla: strieborná, hliníková v.; detská, múčniková v.; jesť v-ou; napichnúť mäso na v-u; Do ruky mu vložila vidličky. (Kuk.)
2. šach. postavenie, keď jedna slabšia figúra ohrozuje súčasne dve figúry súpera;
vidličkový príd.: v-é raňajky mäsité