varta -y várt ž. hovor. stráž (význ. 1): stáť na v-e
● zastaráv. byť na → stratenej v-e
varta -y ž. ‹n› zastar. hovor.
1. strážna služba, hliadka, stráž, najmä vojenská; jej stanovište: stáť na v-e; držať v-u
● stratená v. odľahlé, zapadnuté miesto, samota
2. kto stojí na stráži, stráž
strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážca • stráž (ozbrojený strážca): výmena stráží • voj. strážny • strážnik: strážnik na stavbe • ochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadku • hlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartáš • vartár: nočný vartáš, vartár • zastar.: vachtár (Stodola) • vachman (Tajovský) • hovor. zastar. varta • hist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)
stráž 1. činnosť zameraná na prieskum, kontrolu v teréne: mať, držať stráž • hliadka: ísť na hliadku • hovor. varta: stáť na varte • dozor: mať dozor • garda (osobná stráž panovníka) • zastar. vigília (Smrek)
2. p. strážca
varta 1. p. stráž 1 2. p. strážca
Varta, -y, várt ž. (nem.) hovor. zastar.
1. stráž, strážna služba, najmä vojenská: (Hajdúch), čo v noci, čo vo dne v daždi vartu stojí. (F. Kráľ) Tam stál na varte vojak. (Al.) Budem stáť vartu na chotári a chrániť svoju rodnú zem (Ráz.) ako stráž; pren. stratená v. zapadnuté miesto, vzdialené od ľudí, civilizácie ap.: Mnoho vzdelaných našincov muselo živoriť na stratených vartách. (mráz) Statok je ako na stratenej varte. (kuk.)
2. kto stojí na stráži, strážca, stráž: Vartám najprísnejší rozkaz poručený: rabom nože pobrať. (J. Kráľ) Tam tri varty vartovali. (Dobš.)
(jedna) varta; (bez) varty; (k) varte; (vidím) vartu; (hej) varta!; (o) varte; (s) vartou;
(dve) varty; (bez) várt; (k) vartám; (vidím) varty; (hej) varty!; (o) vartách; (s) vartami;