valec -lca m.
1. geom. teleso ohraničené dvoma kruhovými základňami a oblým plášťom
2. vec v podobe valca: kovový v.; v. písacieho stroja; motor. v-e motora
3. stroj na valcovanie: parný v.;
valcový príd.: v. mlyn;
valček -a m.
1. zdrob. k valec
2. pomôcka na maľovanie stien;
valčekový príd.: v-é ložisko valivé ložisko s valčekmi
valček -a m. zdrob. k valec: kovový v.; maliarsky v. pomôcka na maľovanie vzorky na stenu; tech., stroj. valcovitá súčiastka obyčajne na zmenšenie trenia a odporu pri pohybe: ložiskové v-y; vodiace, podávacie v-y;
valčekový príd.: tech., stroj. v-é ložisko; v. dopravník
šúľok 1. predmet v tvare telesa obmedzeného kruhovými základňami a oblým plášťom • valec • valček: šúľky, valčeky cesta, mäsa • váľok: niečo zvinuté do váľka
2. p. klas
valček p. šúľok 1
valček p. valec
valec, -lca m.
1. geom. teleso omedzené dvoma kruhovými základňami a oblým plášťom: dutý v.;
2. predmet al. jednoduchý nástroj tvaru valca: železný, kamenný v.; natáčať reťaz na v.; tech. rotačný, navíjací v.; odmerný v. kalibrovaný, na meranie objemu tekutín; Ruky mala ako valce (Zúb.) okrúhle, oblé; pren. Na zátylku navreli mu dva valce mladého žíru (Vaj.) oblé vrstvy tuku.
3. stroj, súčasť stroja al. zariadenia, ktoré má valec, valce: cestný, parný v.; motocykel s obsahom valcov 250 ccm;
poľnohosp. stroj na úpravu pôdy;
valcový príd.
1. majúci podobu valca: v. tvar; v-é teleso (napr. piest); v-á nádoba, v. kotol;
2. opatrený valcom, valcami, majúci valec, valce: v. mlyn, v. drvič;
valček, -a m.
1. zdrob. malý valec: navíjať drôt na v.; odmerný v.; robiť z cesta v-y;
kuch. nástroj na gúľanie, váľanie cesta, váľok; pren. Valčeky na tyle spľasli (Vaj.) schudla mu šija.
2. tech. súčasť stroja v podobe malého valca: brzdový v.;
valčekový príd. v. podávací mechanizmus na posúvanie materiálu pomocou valčekov; v-é ložiská
(jeden) valček; (bez) valčeka; (k) valčeku; (vidím) valček; (hej) valček!; (o) valčeku; (s) valčekom;
(tri) valčeky; (bez) valčekov; (k) valčekom; (vidím) valčeky; (hej) valčeky!; (o) valčekoch; (s) valčekmi;