valček p. valec
valec, -lca m.
1. geom. teleso omedzené dvoma kruhovými základňami a oblým plášťom: dutý v.;
2. predmet al. jednoduchý nástroj tvaru valca: železný, kamenný v.; natáčať reťaz na v.; tech. rotačný, navíjací v.; odmerný v. kalibrovaný, na meranie objemu tekutín; Ruky mala ako valce (Zúb.) okrúhle, oblé; pren. Na zátylku navreli mu dva valce mladého žíru (Vaj.) oblé vrstvy tuku.
3. stroj, súčasť stroja al. zariadenia, ktoré má valec, valce: cestný, parný v.; motocykel s obsahom valcov 250 ccm;
poľnohosp. stroj na úpravu pôdy;
valcový príd.
1. majúci podobu valca: v. tvar; v-é teleso (napr. piest); v-á nádoba, v. kotol;
2. opatrený valcom, valcami, majúci valec, valce: v. mlyn, v. drvič;
valček, -a m.
1. zdrob. malý valec: navíjať drôt na v.; odmerný v.; robiť z cesta v-y;
kuch. nástroj na gúľanie, váľanie cesta, váľok; pren. Valčeky na tyle spľasli (Vaj.) schudla mu šija.
2. tech. súčasť stroja v podobe malého valca: brzdový v.;
valčekový príd. v. podávací mechanizmus na posúvanie materiálu pomocou valčekov; v-é ložiská