vačok -čku m.
1. vrecko (význ. 2): dať si ruky do v-u; expr. prekutať všetky v-y
2. útvar podobný vačku: v-y pod očami; (hnisavý) zubný v.; medový v. včely
● mať prázdny v. nemať peniaze; načrieť, začrieť hlboko do v-u veľa platiť; to ide z môjho v-u to platím ja; expr. strčiť niekoho do v-u prevýšiť ho;
vačkový2 príd.
vačok 1. útvar podobný vrecku • kapsa: mať vačky, kapsy pod očami
2. p. vrecko 2, 3
vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukru • mešec • miešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabak • hovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarnicle • subšt.: sáčik • sáčok
2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačku • expr. kešeňa
3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsu • vačok: vačky pod očami
vačok, -čku m.
1. vrecko na šatách, na obleku: našitý, všitý v.; bočný v. (Čaj.) vnútorné vrecko kabáta; strčiť, vopchať ruku do v-u] Pokutal vo vačku kabáta. (Tim.) Zhľadúvajú po vačkoch grajciare. (Šolt.); vyvrátiť v-y obyč. na znak, že niekto nemá peniaze; hovor. poznať niečo ako svoj v. dobre, dokonale; pren. bohémi s deravými vačkami (Bod.) ktorí rýchle, ľahko míňajú peniaze; to bude aj jeho, Bučinov vačok cítiť (Zgur.) bude ho to stáť peniaze; cudzie prázdniť vačky (Sládk.) iných oberať o peniaze; dať si od iných platiť
● siahnuť, začriet ap. si (niekomu) hlboko do v-u vydať veľa peňazí (spôsobiť, zapríčiniť, že niekto musí vydať veľa peňazí); mať plný v., plné v-y (peňazí) mať veľa peňazí; mať prázdny v. (prázdne v-y) nemať peniaze; pejor. plniť si v-y obohacovať sa (obyč. na úkor iných); to ide do jeho v-u on má z toho získ; hovor. ten strčí, vopchá všetkých do v-u je šikovnejší, najšikovnejší; Vec je už ani vo vačku (Vaj.) hotová, istá. Mal on svojho pána úplne vo vačku (Lask.) úplne ho ovládal, robil s ním, čo chcel; prisám vačku (novšie pís. prisámvačku) zaverenie potvrdzujúce, zdôrazňujúce pravdivosť výpovede, veru, naozaj;
2. útvar podobný vačku, vrecku, kapsa, váčok: konopný v. (Vaj.); hovor. vačky pod očami (Tat.) ovisnutá koža; bot. peľové v-y (na tyčinkách); anat. mazový, semenníkový, vlasový v.; včel. medový v. v ktorom včela zhromažďuje med;
vačkový2 príd. v. nožík vreckový; Pomyslel na vačkových kmínov a vyhýbal sa tlačenici (Vaj.) vreckových zlodejov.
(jeden) vačok; (bez) vačku; (k) vačku; (vidím) vačok; (hej) vačok!; (o) vačku; (s) vačkom;
(tri) vačky; (bez) vačkov; (k) vačkom; (vidím) vačky; (hej) vačky!; (o) vačkoch; (s) vačkami;