vačok, -čku m.
1. vrecko na šatách, na obleku: našitý, všitý v.; bočný v. (Čaj.) vnútorné vrecko kabáta; strčiť, vopchať ruku do v-u] Pokutal vo vačku kabáta. (Tim.) Zhľadúvajú po vačkoch grajciare. (Šolt.); vyvrátiť v-y obyč. na znak, že niekto nemá peniaze; hovor. poznať niečo ako svoj v. dobre, dokonale; pren. bohémi s deravými vačkami (Bod.) ktorí rýchle, ľahko míňajú peniaze; to bude aj jeho, Bučinov vačok cítiť (Zgur.) bude ho to stáť peniaze; cudzie prázdniť vačky (Sládk.) iných oberať o peniaze; dať si od iných platiť
● siahnuť, začriet ap. si (niekomu) hlboko do v-u vydať veľa peňazí (spôsobiť, zapríčiniť, že niekto musí vydať veľa peňazí); mať plný v., plné v-y (peňazí) mať veľa peňazí; mať prázdny v. (prázdne v-y) nemať peniaze; pejor. plniť si v-y obohacovať sa (obyč. na úkor iných); to ide do jeho v-u on má z toho získ; hovor. ten strčí, vopchá všetkých do v-u je šikovnejší, najšikovnejší; Vec je už ani vo vačku (Vaj.) hotová, istá. Mal on svojho pána úplne vo vačku (Lask.) úplne ho ovládal, robil s ním, čo chcel; prisám vačku (novšie pís. prisámvačku) zaverenie potvrdzujúce, zdôrazňujúce pravdivosť výpovede, veru, naozaj;
2. útvar podobný vačku, vrecku, kapsa, váčok: konopný v. (Vaj.); hovor. vačky pod očami (Tat.) ovisnutá koža; bot. peľové v-y (na tyčinkách); anat. mazový, semenníkový, vlasový v.; včel. medový v. v ktorom včela zhromažďuje med;
vačkový2 príd. v. nožík vreckový; Pomyslel na vačkových kmínov a vyhýbal sa tlačenici (Vaj.) vreckových zlodejov.