ulica -e ulíc ž. upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: mestské u-e, široká, bočná, tichá u.; slepá u. bez vyústenia; chodiť po u-i
● byť na u-i bez zamestnania; → vyhodiť niekoho na u-u; žena z u-e prostitútka;
uličný príd.: u-á izba obrátená na ulicu; u. futbal hrávaný na ulici;
ulička -y -čiek ž. zdrob.: úzka u.; u. medzi sedadlami, medzi stolmi priechod
● dostať sa do → slepej u-y
uličný príd.
1. týkajúci sa ulice, vzťahujúci sa na ulicu: u. výbor, u-á organizácia; u-é šaty (Vaj., Stod.) nosené na ulici; u-é ženské (Gráf) prostitútky;
2. vedúci, ústiaci na ulicu: u-é dvere (Tim. Čaj.); u-á brána (Fig.); u-é obloky (Heč.); u-á dielňa (Gráf);
3. zastar. pouličný: u-é lampy (Kuk., Jes.); u-é nepokoje (Škult.)
(jeden) uličný; (bez) uličného; (k) uličnému; (vidím) uličného; (hej) uličný!; (o) uličnom; (s) uličným;
(dvaja) uliční; (bez) uličných; (k) uličným; (vidím) uličných; (hej) uliční!; (o) uličných; (s) uličnými;
(jeden) uličný; (bez) uličného; (k) uličnému; (vidím) uličný; (hej) uličný!; (o) uličnom; (s) uličným;
(dva) uličné; (bez) uličných; (k) uličným; (vidím) uličné; (hej) uličné!; (o) uličných; (s) uličnými;
(jedna) uličná; (bez) uličnej; (k) uličnej; (vidím) uličnú; (hej) uličná!; (o) uličnej; (s) uličnou;
(dve) uličné; (bez) uličných; (k) uličným; (vidím) uličné; (hej) uličné!; (o) uličných; (s) uličnými;
(jedno) uličné; (bez) uličného; (k) uličnému; (vidím) uličné; (hej) uličné!; (o) uličnom; (s) uličným;