ulica, -e, ulíc ž. cesta s dvoma radmi al. s jedným radom domov: úzka, široká, asfaltovaná u., hlavná, bočná, tichá. rušná u.; zametať, polievať u-e; ísť, prechádzať sa po u-i; slepá u. bez východu na druhej strane; Neukážem sa viac na ulicu ani za celý svet (Jégé) nepôjdem medzi ľudí; pren.: Ulica už stíchla (Taj.) ľudia na nej utíchli; celá u. ľudia bývajúci na istej ulici al. pohybujúci sa po istej ulici; Pýcha na ulici, prázdno v truhlici (prísl.) o zdanlivom blahobyte.
● vyhodiť niekoho na u-u a) z bytu. b) zo zamestnania; žena z u-e prostitútka;
ulička, -y, -čiek ž. zdrob.: úzka, tmavá, krátka u.;
pren. úzky voľný priestor medzi dvoma časťami niečoho al. medzi dvoma vecami: Bárdoš vykročil z úzkej lavice do uličky. (Min) Do uličiek medzi doštičkami chceme vtláčať papierovú masu. (Gab.); pren. Ľudia pred ním s porozumením robia uličku. (Heč.) rozostupujú sa.
● dostať sa do slepej u-y do situácie bez východiska;
uličôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr. zried.