ulica -e ulíc ž. upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: mestské u-e, široká, bočná, tichá u.; slepá u. bez vyústenia; chodiť po u-i
● byť na u-i bez zamestnania; → vyhodiť niekoho na u-u; žena z u-e prostitútka;
uličný príd.: u-á izba obrátená na ulicu; u. futbal hrávaný na ulici;
ulička -y -čiek ž. zdrob.: úzka u.; u. medzi sedadlami, medzi stolmi priechod
● dostať sa do → slepej u-y
ulica, -e, ulíc ž. cesta s dvoma radmi al. s jedným radom domov: úzka, široká, asfaltovaná u., hlavná, bočná, tichá. rušná u.; zametať, polievať u-e; ísť, prechádzať sa po u-i; slepá u. bez východu na druhej strane; Neukážem sa viac na ulicu ani za celý svet (Jégé) nepôjdem medzi ľudí; pren.: Ulica už stíchla (Taj.) ľudia na nej utíchli; celá u. ľudia bývajúci na istej ulici al. pohybujúci sa po istej ulici; Pýcha na ulici, prázdno v truhlici (prísl.) o zdanlivom blahobyte.
● vyhodiť niekoho na u-u a) z bytu. b) zo zamestnania; žena z u-e prostitútka;
ulička, -y, -čiek ž. zdrob.: úzka, tmavá, krátka u.;
pren. úzky voľný priestor medzi dvoma časťami niečoho al. medzi dvoma vecami: Bárdoš vykročil z úzkej lavice do uličky. (Min) Do uličiek medzi doštičkami chceme vtláčať papierovú masu. (Gab.); pren. Ľudia pred ním s porozumením robia uličku. (Heč.) rozostupujú sa.
● dostať sa do slepej u-y do situácie bez východiska;
uličôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr. zried.
(jedna) ulička; (bez) uličky; (k) uličke; (vidím) uličku; (hej) ulička!; (o) uličke; (s) uličkou;
(dve) uličky; (bez) uličiek; (k) uličkám; (vidím) uličky; (hej) uličky!; (o) uličkách; (s) uličkami;