uhlík2 -a m.
1. nekovový chem. prvok, zn. C
2. elektrotech. súčiastka vyrobená z uhlíka: u-y rozdeľovača;
uhlíkový príd.: u-á oceľ; u-á elektróda
uhoľ uhľa m.
1. ohňom zmenená látka, obyč. drevo: zhorieť na u.
2. druh kresliarskeho náčinia: kresba u-om
● čierny ako u. úplne;
uhľový príd.;
uhlík1 -a m. zdrob.: žeravý u.
● oči (žiaria) ako (dva) u-y;
uhlíček -čka m. zdrob.
uhlík 1. nekovový prvok rozšírený v prírode ako súčasť rastlinnej a nerastnej ríše • karbón
2. p. uhoľ
uhoľ ohňom pozmenená látka, obyč. drevo • uhlík: žeravý uhoľ, uhlík • žúžoľ (iba v prirovnaniach): čierny ako žúžoľ
uhlík1 p. uhoľ
uhlík2, -a m. chem. nekovový prvok rozšírený v prírode ako súčasť rastlinnej i nerastnej ríše (zn. C);
uhlíkový príd.: u-á oceľ, u-á lampa, u-á platňa, u. náter; el. tech. u-á elektróda v oblúkových lampách
uhoľ, uhľa m. obhorená, ohňom pozmenená látka, obyč. drevo: žeravý u., zhorieť na u.; Čierne oči zaiskrili mu ako uhle. (Tim.) Tajnosť ho pálila ako uhoľ na dlani. (Vaj.);
odb. zuhoľnatené drevo prispôsobené na kreslenie: Schytil uhoľ a čmáral po papieri. (Hor.)
● čierny ako uhoľ veľmi; hovor. expr. niečo treba uhľom do komína zapísať o nezvyčajnej, ale málo významnej udalosti;
uhoľný i uhľový príd.: uhoľné bane, uhoľný priemysel, uhoľný kombajn; uhoľná stena, vrstva (v bani); uhoľný (uhľový) prach; pren. uhoľné vlasy (Smrek) čierne; uhľová farba (Vaj., Letz) čierna;
uhlík1, -a m. zdrob.: Uhlíkom dymku pripáli. (Vaj.) Oči mu žiarili ako rozžeravené uhlíky. (Mor.) Uhlíkom nakreslila oči. (Ondr.); uhlíček, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) uhlík; (bez) uhlíka; (k) uhlíku; (vidím) uhlík; (hej) uhlík!; (o) uhlíku; (s) uhlíkom;
(štyri) uhlíky; (bez) uhlíkov; (k) uhlíkom; (vidím) uhlíky; (hej) uhlíky!; (o) uhlíkoch; (s) uhlíkmi;