udica -e udíc ž. nástroj (palica a šnúra s háčikom) na chytanie rýb;
pren. expr. lákadlo, vnadidlo: dal sa mu chytiť na u-u dal sa oklamať;
udicový príd.;
udička -y -čiek ž. zdrob.
udica, -e. udíc ž. nástroj na chytanie rýb zložený z palice, šnúry a ostrého oceľového háčika: loviť, chytať ryby na u -u; Na Kaniakove reči sa chytil ako na udicu. (Hor.) Nechytaj vtáčky na udicu a ryby na lep (Kal.) nerob veci naopak; pren vymyslieť udicu, na ktorú by sa dal ľahkoverný Slovák chytiť (Taj.) niečo, čím by sa dal zlákať;
udička, -y, -čiek ž. zdrob.
(jedna) udička; (bez) udičky; (k) udičke; (vidím) udičku; (hej) udička!; (o) udičke; (s) udičkou;
(tri) udičky; (bez) udičiek; (k) udičkám; (vidím) udičky; (hej) udičky!; (o) udičkách; (s) udičkami;