Tisa [ť-] Tisy ž.
tíš, -e, zried. i tíša, -e ž. bás. ticho, tichosť, tíšina: tíš marcovej noci (Urb.); Nastala v dome hrobová tíš. (Rys.) (Niečo) šľahlo v mŕtvu tíš. (Heč.); nočná tíša (Hviezd.); Už tíša ma chyce hrobová. (J. Kráľ)
tis m, tisa ž bot ihličnatý strom tis obyčajný Taxus baccata: ze stromu smolowatjch, gako tisa etc. (KoB 1666); taxus: tis (VTL 1679); na wisokich wrchoch rostu gedle, tisy, smreki, wrba pak, gelssa y topol pri wode u reki (GV 1755); taxus: tisa strom (LD 18. st); -ový [ti-, ci-] príd: tisowe drewo nastruhane a drobno stlučene, k tomu olowa, ruti, ze solu spolu zmišane dawag lizati (RN 17.-18. st); taxeus: cysowy; čtyri krhlyčki tysowe (BYSTRIČKA 1725); taxea sylva: cysowy les, cysowé mjsto (KS 1763) L. t-á huba bot trúdnik lekársky Fomes officinalis: agaricum: tisova huba (LD 18. st); t. strom tis: taxus arbor: tisovi strom (LC 1707) P. tpn Tysouy del ( 1287 vrch Tisový diel VSS); Tyzolch ( 1334 Tisovec VSO); Tissincz ( 1618 Tisinec VSO)