tyč, -e ž. dlhý predmet veľmi pretiahnutého a oblého tvaru, obyč. z dreva al. kovu, slúžiaci na držanie, vzpieranie, posúvanie, ako podpera ap., žrď: drevená, železná, oceľová, kovová t., sklená t.; tech. ozubená t. s ozubením na prenášanie pohybu; vodiaca t-; spojková t.; vrtná t. súčasť vŕtacieho zariadenia, na ktoré sa pripevňujú vŕtacie nástroje; stroj. piestna t. v motore súčiastka pevne spojená s piestom a s križiakom;