tyč -e ž. žrď: kovová, sklená, ebonitová t.; tech. vrtná, piestna t.;
tyčový príd.: fyz. t. magnet v podobe tyče;
tyčka -y -čiek ž. zdrob.
tyč p. žrď
žrď dlhý a tenký, obyč. valcovitý predmet slúžiaci ako držadlo, opora a pod. • tyč: drevená, kovová žrď, tyč; skok o žrdi • hovor. štangľa: železná štangľa • drúk • kôl (obyč. neopracovaný kus kmeňa al. konára stromu)
tyč, -e ž. dlhý predmet veľmi pretiahnutého a oblého tvaru, obyč. z dreva al. kovu, slúžiaci na držanie, vzpieranie, posúvanie, ako podpera ap., žrď: drevená, železná, oceľová, kovová t., sklená t.; tech. ozubená t. s ozubením na prenášanie pohybu; vodiaca t-; spojková t.; vrtná t. súčasť vŕtacieho zariadenia, na ktoré sa pripevňujú vŕtacie nástroje; stroj. piestna t. v motore súčiastka pevne spojená s piestom a s križiakom;
(jedna) tyč; (bez) tyče; (k) tyči; (vidím) tyč; (hej) tyč!; (o) tyči; (s) tyčou;
(dve) tyče; (bez) tyčí; (k) tyčiam; (vidím) tyče; (hej) tyče!; (o) tyčiach; (s) tyčami;