Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma priezviská

tupý príd.

1. kt. má slabé, nedostačujúce ostrie, zbavený ostrosti, op. ostrý: t. nôž, t-á sekera, žiletka

2. kt. má zaoblený tvar, op. ostrý: t-á hrana, t. nos; geom. t. uhol väčší ako pravý a menší ako priamy

3. (o zvuku) nejasne znejúci, dutý, temný: t-é zvuky, t-é údery

4. (o teles. a duš. prejavoch) nevýrazný, neurčitý: t-á bolesť, t. pocit

5. (o duš. schopnostiach) obmedzený, nechápavý: t. žiak, t-á hlava, t. rozum;

tupo prísl.: t. znieť; t. bolieť; t. hľadieť;

tuposť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tupý; tupo prísl.; tuposť ‑i ‑í ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

apatický prejavujúci ľahostajnosť, necitlivosť voči okoliu a podnetom z neho; pociťujúci nechuť reagovať na dojmy z okolia (o človeku a jeho prejavoch) • ľahostajnýnevšímavý: apatický, ľahostajný pohľad; dievča je apatické, ľahostajné, nevšímavétupýotupený: tupý výraz; otupená, apatická myseľsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): dlhší čas chodila apatická, sklesnutá, skleslárezignovaný (svedčiaci o rezignácii): apatická, rezignovaná tvár


hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


jednotvárny stále rovnaký, bez zmien (op. rozmanitý, mnohotvárny) • rovnakýstereotypný: jednotvárna, rovnaká krajina; jednotvárna, stereotypná prácamonotónny (i pren.) • jednostranný: monotónna melódia; monotónna, jednostranná strava (op. pestrá) • fádnynudnýsuchopárny (bez oživenia): fádna dovolenka; nudný, suchopárny výklad; suchopárny človeknezaujímavývšedný: nezaujímavý, všedný životnevýraznýbezfarbýbezfarebný: nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný štýlotupnýexpr.: tupýšedivýsivýsubšt. šedý: otupné dni, prázdniny; šedivá, sivá, šedá každodennosť


necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý filmodumretýmŕtvyznecitlivenýumŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele)nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy

2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľnýexpr. nečujnýkniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientomchladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladnýbezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanietvrdýdrsnýkrutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňamiľahostajnýtupýotupenýzastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným


obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentnýnevyspelýnevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výrokyhlúpysprostýbezduchýslaboduchýfraz. kniž.: chudobný duchomchudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchutupýkniž. stupídnypejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsobyzaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnenýzadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názoryjednostrannýúzkyúzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzormalomeštiackykniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životumalicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokratpejor. úbohý: úbohé správanie sakonzervatívnyspiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teóriedogmatickýdogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názorexpr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2


prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľspustnutýzapustnutýopustený: spustnutý, opustený dvorosamotenýosamelýosihotenýosirenýosirotenýosirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polianeobývanýpustatinnýpustatinovýnehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný krajvyľudnenýľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne uliceexpr.: neživýmŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna dušabezobsažnýneobsažnýplanýpren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnenýbezcieľnybezútešnýsmutnýtupý (obyč. o živote) • pren.: hluchýmŕtvysubšt. spustlý

3. p. bezočivý


sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázkynedôvtipnýnechápavýtupýťažkopádnyťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľobmedzený (rozumovo) • kniž. stupídnyexpr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákovpejor.: primitívnybezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táranímnerozumnýnemúdrykniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienkaneinteligentnýnevzdelanýnekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správaniezaostalýexpr.: zadebnenýzadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človekprázdnyexpr. vykradnutýpren. pejor.: dutýdúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpnypren. expr.: debilnýimbecilnýidiotskýkreténskyexpr., často pejor.: somárskysprostáckychumajskýlajošskýsubšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučkýsprostulinkýsprostunkýhlúpučký; nasprostastýsprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplyhovor. expr. pripečenýsubšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostenýnár. expr. krepýhovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tupý, 2. st. tupší príd.

1. ktorý je bez ostria, majúci zlé ostrie; zle režúci, sekajúci, strihajúci, bodajúci ap., nenabrúsený (op. ostrý): t-á hrana čepele; t. nôž, meč, t-á sekera, t-é nožnice; t-á britva, žiletka, ihla; t. čakan; t-á radlica; t-á kosa; t-á pílka;

2. majúci zaoblenú, plochú hranu, zaoblený, plochý hrot; majúci zaoblený, plochý tvar: t. hrot; t. predmet, nástroj; t-á ceruza; t-é pazúry (Kuk.); t. nos; geom. t. uhol väčší ako pravý a menší ako priamy; tech. t-é zváranie elektrické zváranie tyčového al. profilového materiálu a plechu; t. tvar; tech. t-á výhybka druh koľajnicovej výhybky;

3. (o zvuku) nejasne znejúci, dutý, temný: t. zvuk, t. hlas, t-é údery, nárazy, t-á ozvena; t-é dunenie; t-é búchanie (Fel.); t. výstrel (Stod.);

4. (o výraze tváre, pohľade ap.) nevýrazný, bezvýrazný, prázdny, bezduchý: t-é oči, t. pohľad, t. výraz tváre; t. úškrn (Jes-á);

5. (o zmysloch a duševných schopnostiach) slabej intenzity, oslabený, slabo reagujúci, nevnímajúci: t-é zmysly;

6. (o fyzických a duševných stavoch človeka) nevýrazný, nezreteľný, neurčitý: t-á bolesť, t. bôľ, t. pocit; t-é zúfalstvo (Urb.); t. strach (Chrob.);

7. otupný, jednotvárny, nudný, clivý: t-á jednotvárnosť roviny (Heč.), t-é čakanie (Taj., Gráf); t-é mlčanie (Ondr., Urb.); tupý, beznádejný život (Bod.);

8. otupený, ľahostajný, apatický, letargický: Otec Čvrlík ostal zachmúrený, tupý. (Taj.) Tupí, s clivosťou v duši, vracali sa gazdovia domov. (Urb.); t-á poslušnosť (Škult.);

9. pejor. s obmedzenými rozumovými schopnosťami, nechápavý, obmedzený; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť, nerozumný, hlúpy, sprostý (o človeku a jeho počínaní): t. človek; Tereza, najtupšia obdivovateľka Nemcov. (Heč.); tupé, nezaujímavé reči (Jil.); mať t-ú hlavu (t. rozum) ťažko chápať, mať zlú pamäť; t. ako peň veľmi hlúpy;

tuposť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

tupý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) tupý; (bez) tupého; (k) tupému; (vidím) tupého; (o) tupom; (s) tupým;

(dvaja) tupí; (bez) tupých; (k) tupým; (vidím) tupých; (o) tupých; (s) tupými;


(jeden) tupejší; (bez) tupejšieho; (k) tupejšiemu; (vidím) tupejšieho; (o) tupejšom; (s) tupejším;

(traja) tupejší; (bez) tupejších; (k) tupejším; (vidím) tupejších; (o) tupejších; (s) tupejšími;


(jeden) najtupejší; (bez) najtupejšieho; (k) najtupejšiemu; (vidím) najtupejšieho; (o) najtupejšom; (s) najtupejším;

(traja) najtupejší; (bez) najtupejších; (k) najtupejším; (vidím) najtupejších; (o) najtupejších; (s) najtupejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) tupý; (bez) tupého; (k) tupému; (vidím) tupý; (o) tupom; (s) tupým;

(dva) tupé; (bez) tupých; (k) tupým; (vidím) tupé; (o) tupých; (s) tupými;


(jeden) tupejší; (bez) tupejšieho; (k) tupejšiemu; (vidím) tupejší; (o) tupejšom; (s) tupejším;

(dva) tupejšie; (bez) tupejších; (k) tupejším; (vidím) tupejšie; (o) tupejších; (s) tupejšími;


(jeden) najtupejší; (bez) najtupejšieho; (k) najtupejšiemu; (vidím) najtupejší; (o) najtupejšom; (s) najtupejším;

(tri) najtupejšie; (bez) najtupejších; (k) najtupejším; (vidím) najtupejšie; (o) najtupejších; (s) najtupejšími;


ženský rod

(jedna) tupá; (bez) tupej; (k) tupej; (vidím) tupú; (o) tupej; (s) tupou;

(štyri) tupé; (bez) tupých; (k) tupým; (vidím) tupé; (o) tupých; (s) tupými;


(jedna) tupejšia; (bez) tupejšej; (k) tupejšej; (vidím) tupejšiu; (o) tupejšej; (s) tupejšou;

(tri) tupejšie; (bez) tupejších; (k) tupejším; (vidím) tupejšie; (o) tupejších; (s) tupejšími;


(jedna) najtupejšia; (bez) najtupejšej; (k) najtupejšej; (vidím) najtupejšiu; (o) najtupejšej; (s) najtupejšou;

(štyri) najtupejšie; (bez) najtupejších; (k) najtupejším; (vidím) najtupejšie; (o) najtupejších; (s) najtupejšími;


stredný rod

(jedno) tupé; (bez) tupého; (k) tupému; (vidím) tupé; (o) tupom; (s) tupým;

(dve) tupé; (bez) tupých; (k) tupým; (vidím) tupé; (o) tupých; (s) tupými;


(jedno) tupejšie; (bez) tupejšieho; (k) tupejšiemu; (vidím) tupejšie; (o) tupejšom; (s) tupejším;

(štyri) tupejšie; (bez) tupejších; (k) tupejším; (vidím) tupejšie; (o) tupejších; (s) tupejšími;


(jedno) najtupejšie; (bez) najtupejšieho; (k) najtupejšiemu; (vidím) najtupejšie; (o) najtupejšom; (s) najtupejším;

(štyri) najtupejšie; (bez) najtupejších; (k) najtupejším; (vidím) najtupejšie; (o) najtupejších; (s) najtupejšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TUPÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 180×, celkový počet lokalít: 56, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 17×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 12×;
DIAKOVÁ, okr. MARTIN – 9×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 9×;
BECKOV, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 8×;
HORNÉ SRNIE, okr. TRENČÍN – 8×;
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 7×;
STAŠKOVCE, okr. SVIDNÍK (od r. 1996 STROPKOV) – 7×;
VEĽKÉ RIPŇANY, okr. TOPOĽČANY – 6×;
VALASKÁ BELÁ, okr. PRIEVIDZA – 5×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor