trávnica, -e, -nic ž.
1. ľudová pieseň, ktorá vznikla a spievala sa pri vyžínaní, pri kosení trávy: Zatiahla veľmi pekným hlasom ťahavú trávnicu. (Bedn.); važecké, turčianske t-e;
2. dievka, žena, ktorá chodila kosákom vyžínať trávu: Pekne počul zďaleka, keď trávnica ostrila kosák. (Kuk.)
3. plachta na nosenie trávy;
4. druh jahody, jahoda rastúca v tráve; bot. jahoda t. (Fragaria viridis);
trávnicový príd. k 1, 3, 4