Antónia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Tona Tony Ton, Toňa Tone Toní, Tonča -če -čí, Tonuľa -le -lí; zdrob. Antonka, Tonka -ky -niek, Tonuľka -ky -liek
tôňa, -ne, -ni ž.
1. miesto, kde nedopadajú slnečné lúče; obraz vrhnutý osvetleným telesom, tieň, chládok: t. stromu, t. budovy; sadnúť si do t-e; t-e sa predĺžili; Agáty hádžu tôňu až na pažiť. (Ráz.-Mart.) Vtáky spia, zvieratá chodia tôňami, bojazlivo. (Ondr.) Z tône lesa vychádza postava. (Pláv.); pren.: Keď si preňho prišla smrť, bol jak tôňa (Smrek) vychudnutý, biedny. Tí pred svetom vždy bývali v tôni (J. Kráľ) v úzadí.
● chodiť za niekým ako t., nasledovať niekoho ako t. vytrvalo, neprestajne; chodiť ako t., vliecť sa ako t. a) pomaly, s námahou; b) byť slabý, chorý; vrhať, vrhnúť t-u na niečo, na niekoho uvaliť podozrenie z niečoho zlého;
2. expr. náznak niečoho: Literatúra ich je len tôňa bohatej a vznešenej literatúry gréckej. (Štúr)
3. expr. prízrak; predstava: t. vojnových príprav; V pamäti mu prebehávali tône mladosti. (Al.) Bývalé ideály dávno už vybledli. Boli to len tône nedosažiteľné, neskutočné. (Vám.)
4. expr. zlá, nedobrá stránka niečoho: tône tohoto spôsobu života (Hurb.); Nihilistická pseudokultúra odrodilstva — ostrá, mrazivá tôňa v našom „osvietenom“ storočí. (Vlč.) Tône minulosti nik nevyvolával. (Vans.)
5. prejav, stopa niečoho (obyč. niečoho nepríjemného): Jeho tvár bola popolavá, akoby ju už bola zaclonila tôňa smrti. (Zúb.); t. nespokojnosti (Al.); t. smútku;
6. kniž. zried. ochrana, záštita: v záštite komonstva tvojho, v tôni tvojej moci (Hviezd.); Fero Horvát sa inštinktívne držal Miša a pustil sa do boja v tôni jeho rozmachov. (Gráf);
tôňový príd. zried. k 1: t-é hry;
tônička, -y, -čiek, zried. i tônka, -y, -nok ž. zdrob. expr.: Temer nikde tôničky, ani pod samými domami. (Kuk.) Poriedku i krík, nemá tônky ani. (Hviezd.)
tônka p. tôňa