Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma obce priezviská

tichý príd.

1. slabo znejúci, nehlasný, op. hlasný: t. zvuk, t. rozhovor, t. chod stroja

2. nevydávajúci zvuk; nehovoriaci, mĺkvy: čo si taký t.? povedz niečo! fyz. t. výboj neprejavujúci sa zvukovo

3. nerušený zvukmi, ponorený do ticha, op. rušný: t. večer, t-á ulica; t-á domácnosť i fraz. ktorej členovia sa nezhovárajú

4. pokojný (význ. 1), mierny, bez pohybu, op. búrlivý: t-á hladina rieky; geogr. T. oceán názov najväčšieho svetového oceána

5. kt. má miernu povahu, málovravný: t., skromný človek; hovor. t. blázon neškodný

6. skrytý, tajný, op. otvorený: t. protest, t. súhlas

7. bez vonkajšieho prejavu, nenápadný: t-á svadba

8. kt. má malú intenzitu, slabý, op. silný: t. dážď

t-á voda brehy podmýva, myje zdanlivo nenápadný človek môže svojimi činmi prekvapiť;

ticho

I. prísl. i vetná prísl.: t. zavrieť dvere; t. ležať pokojne; t.! buď(te) t.! výzva na utíšenie niekoho; v hore je t.

t. ako v kostole celkom;

tichosť -i ž.: vypočuť si niečo v t-i pokojne; urobiť niečo (svadbu ap.) v t-i nenápadne, v úzkom kruhu, v súkromí

II. ticho -a s. stav bez zvuku, tichosť, tíšina: (zavládlo) hlboké, hrobové t., do t-a zaznel zvon

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Tichý oceán ‑ého ‑a/‑u m.; tichooceánsky
Tichý Potok ‑ého ‑a L ‑om ‑u m.; Tichopotočan ‑a mn. ‑ia m.; Tichopotočanka ‑y ‑niek ž.; tichopotocký
tichý; tichosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

idylický 1. majúci charakter idyly, harmónie, pokoja • pokojnýharmonický (op. rušný, búrlivý, neharmonický): idylický, pokojný, harmonický život na vidiekutichýmierny: tichý, mierny večer; tiché, mierne spolužitiepoetickýčarovnýrozprávkový (plný poézie, krásy, dobra a pod.): poetická, čarovná, rozprávková dovolenkapren.: selankovýselankovitý: selanková, selankovitá atmosféra

2. obyč. o umeleckých útvaroch čerpajúcich námet z pastierskeho života al. života na vidieku, v prírode • selankovýselankovitý: idylické, selankové, selankovité obrazy filmubukolickýpastierskypastorálny: bukolická, pastierska poézia


komorný 1. ktorý sa vyznačuje jemnosťou, citlivosťou vo výraze, spracovaní a pod. (obyč. o umeleckej tvorbe): komorná poviedkajemnýintímny: jemné, intímne ladenie príbehupoetickýlyrický: poetický, lyrický poviedkový filmtichýzvnútornený (o umeleckom prednese a pod.): recitátorov tichý, zvnútornený monológ; tichá, zvnútornená interpretácia

2. nie veľký, nie nápadný • intímnypríjemný: komorné, intímne, príjemné prostrediemalýuzavretý (nie verejný, obmedzený na istý okruh ľudí): malá, uzavretá spoločnosť


krotký 1. ktorý sa nebojí človeka (o zvieratách; op. plachý, divý): krotké labute, holubyprítulný (ktorý sa k človeku túli): prítulná mačkaskrotenýdomestikovaný (ktorého človek zbavil divosti): skrotené šelmy, domestikované zvieratá

2. vyznačujúci sa miernosťou, nevýbojnosťou v povahe, v správaní (o človeku a jeho prejavoch) • miernypokojný: poznali ju ako krotkú, miernu, pokojnú osobu; dívala sa naňho krotkým, miernym, pokojným pohľadomnevýbojnýtichý: nevýbojný charakter; dieťa ležalo schúlené, krotké, tichépren. ovčí


ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravnýnezhovorčivýzried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slovamlčanlivýzamĺknutýzried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starcatichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá ženamĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkoufraz. skúpy na slovo

2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívnyprázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údajeexpr. jalový: málovravné, jalové gestá


mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


mierumilovný ktorý sa usiluje o udržanie mieru, o mierové, pokojné riešenie problémov; ktorý nevyvoláva hádky, spory; svedčiaci o tom • pokojamilovný: mierumilovní, pokojamilovní ľudia; mať mierumilovnú, pokojamilovnú povahuznášanlivýzmierlivýtolerantný (op. neznášanlivý, škriepny): znášanliví susedia; zmierlivý, tolerantný politikpokojnýmiernyumiernenýtichýkrotký (op. prudký, výbušný, prchký): mierumilovné, pokojné riešenie konfliktu; mierne, umiernené slová; má povesť tichého, krotkého človekanevýbojnýnebojovnýpren. holubičí (ktorý neohrozuje výbojmi iných): nevýbojný, nebojovný kmeň; mať nevýbojné, holubičie srdcenevojenskýmierovýpacifistický (zameraný na zachovanie mieru, na odvrátenie vojny; op. vojenský, vojnový): riešiť spory nevojenskou, mierovou cestou; pacifistické postojezried. pacifický


nemý ktorý nevydáva zvuk, ktorý je bez zvuku • mlčanlivýmĺkvy: ryba je nemý, mĺkvy tvor; stromy boli mlčanlivými, mĺkvymi svedkami našich stretnutítichýbezslovný (neprejavovaný zvukovo): tichý, nemý súhlas; sledovala ho s nemým, tichým obdivomzamĺknutýonemený (dočasne nevydávajúci zvuky): od prekvapenia ostal zamĺknutý, onemenýneozvučený (o filme; op. zvukový): éra nemého, neozvučeného filmu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tichý príd.

1. slabo znejúci, majúci malú zvučnosť, nehlasný, nehlučný: t. rozhovor, t. hlas, t. smiech, t. spev, t-é slová, t. šepot, t. plač; [Milka] tichým krokom odišla. (Vaj.) Bolo počuť šušťanie tichého dažďa. (Jes.)

2. nevydávajúci nijaký zvuk, nehovoriaci, mĺkvy: Slavomír a Borivoj po rozprávke zostali tichí. (Jégé) Dieťa sa rozplakalo a ani maminka neostala tichá. (Vans.); el. tech., fyz. tichý výboj druh elektrického výboja, ktorý sa zvukovo neprejavuje;

3. bezruchu, nerušený zvukmi, ponorený do ticha: t. večer, t-é ráno, t. les, t-á izba, t-á ulica; nedeľné tiché poludnie (Žáry); Dom je ešte tichý. (Kuk.); t-á domácnosť i pren. žart. v ktorej sú manželia pohnevaní a nerozprávajú sa;

4. pokojný, mierny, bez pohybu: tichá hladina rieky (Skal.); Jazero je tiché. (Štítn.) Ľaľa, aké sú (kravy) tiché. (Taj.) Mamka s chladnou, tichou tvárou odpovedala. (Kuk.) Zunoval tiché žitie (Vaj.) ustálené, bez vzruchov; geogr. Tichý oceán najväčší oceán, rozprestierajúci sa medzi Áziou, Amerikou a Austráliou;

5. majúci. miernu povahu, málovravný: t-á povaha; Šimon je takto tichý človek. (Ráz.) Je to veľmi skromný, tichý chlapec. (Bedn.) Takýto výbuch citu u tichej Márie ma prekvapil. (Zúb.) Veď je to tichý blázon! Spisuje bachanty, ktorých nikto nečíta a zmužile hladuje pritom (Vaj.) človek, ktorý robí niečo nezmyselné, zbytočné, no nie nebezpečné.

Tichá voda brehy myje. (prísl.) Ó, ty tichá voda! (Jégé) o človeku miernej povahy so skrytými zlými al. inými nepredpokladanými vlastnosťami;

6. zastieraný, skrytý, tajný: t. protest; t. súhlas výslovne nevyjadrený; t-á dohoda; t. úžas; t. obdiv; t-á irónia; Cítil som s ním tichú radosť. (Taj.) Veliteľstvo nariadilo tichú pohotovosť. (Urb.)

7. jednoduchý, bez nápadného vonkajšieho prejavu, nenápadný, prostý: tichý dedinský hrob (Vaj.); t-é zasnúbenie; t. sobáš (Laz.); Náš príchod na Pílu bol tichý. (Vans.)

8. pomalý, slabý, tlmený: V hrnci varí sa hrach tichým varom. (Vans.)

Morfologický analyzátor

tichý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) tichý; (bez) tichého; (k) tichému; (vidím) tichého; (o) tichom; (s) tichým;

(štyria) tichí; (bez) tichých; (k) tichým; (vidím) tichých; (o) tichých; (s) tichými;


(jeden) tichší; (bez) tichšieho; (k) tichšiemu; (vidím) tichšieho; (o) tichšom; (s) tichším;

(štyria) tichší; (bez) tichších; (k) tichším; (vidím) tichších; (o) tichších; (s) tichšími;


(jeden) najtichší; (bez) najtichšieho; (k) najtichšiemu; (vidím) najtichšieho; (o) najtichšom; (s) najtichším;

(dvaja) najtichší; (bez) najtichších; (k) najtichším; (vidím) najtichších; (o) najtichších; (s) najtichšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) tichý; (bez) tichého; (k) tichému; (vidím) tichý; (o) tichom; (s) tichým;

(tri) tiché; (bez) tichých; (k) tichým; (vidím) tiché; (o) tichých; (s) tichými;


(jeden) tichší; (bez) tichšieho; (k) tichšiemu; (vidím) tichší; (o) tichšom; (s) tichším;

(tri) tichšie; (bez) tichších; (k) tichším; (vidím) tichšie; (o) tichších; (s) tichšími;


(jeden) najtichší; (bez) najtichšieho; (k) najtichšiemu; (vidím) najtichší; (o) najtichšom; (s) najtichším;

(štyri) najtichšie; (bez) najtichších; (k) najtichším; (vidím) najtichšie; (o) najtichších; (s) najtichšími;


ženský rod

(jedna) tichá; (bez) tichej; (k) tichej; (vidím) tichú; (o) tichej; (s) tichou;

(tri) tiché; (bez) tichých; (k) tichým; (vidím) tiché; (o) tichých; (s) tichými;


(jedna) tichšia; (bez) tichšej; (k) tichšej; (vidím) tichšiu; (o) tichšej; (s) tichšou;

(tri) tichšie; (bez) tichších; (k) tichším; (vidím) tichšie; (o) tichších; (s) tichšími;


(jedna) najtichšia; (bez) najtichšej; (k) najtichšej; (vidím) najtichšiu; (o) najtichšej; (s) najtichšou;

(dve) najtichšie; (bez) najtichších; (k) najtichším; (vidím) najtichšie; (o) najtichších; (s) najtichšími;


stredný rod

(jedno) tiché; (bez) tichého; (k) tichému; (vidím) tiché; (o) tichom; (s) tichým;

(tri) tiché; (bez) tichých; (k) tichým; (vidím) tiché; (o) tichých; (s) tichými;


(jedno) tichšie; (bez) tichšieho; (k) tichšiemu; (vidím) tichšie; (o) tichšom; (s) tichším;

(dve) tichšie; (bez) tichších; (k) tichším; (vidím) tichšie; (o) tichších; (s) tichšími;


(jedno) najtichšie; (bez) najtichšieho; (k) najtichšiemu; (vidím) najtichšie; (o) najtichšom; (s) najtichším;

(štyri) najtichšie; (bez) najtichších; (k) najtichším; (vidím) najtichšie; (o) najtichších; (s) najtichšími;

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
Potok p. Čierny Potok, Ipeľský Potok, Oravský Biely Potok, Ruský Potok, Tichý Potok
2407 Tichý Potok SB/PV šariš. 1953 vyčl. v. o. Javorina.
1773, 1786, 18631873, 18881902 Stelbach, 1808, 18771882 Stellbach, 19071913 Csendespatak, 19201948 Štelbach, 1948– Tichý Potok

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TICHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 915×, celkový počet lokalít: 191, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 67×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 39×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 38×;
TEPLIČKA NAD VÁHOM, okr. ŽILINA – 30×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 27×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 25×;
VARÍN, okr. ŽILINA – 22×;
BELUŠA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 21×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 20×;
NEZBUDSKÁ LÚČKA, okr. ŽILINA – 18×;
...
Priezvisko VAJDA TICHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

V obci TICHÝ POTOK (okr. PREŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: SEMANČÍK 17×; DUDOVÁ 17×; LUKÁČ 14×; SEMANČÍKOVÁ 12×; HROMJÁKOVÁ 12×; SEGIŇÁK 12×; ČERVEŇÁK 11×; DUDA 11×; HROMJÁK 10×; HROMJAKOVÁ 9×; LILEKOVÁ 9×; LUKÁČOVÁ 9×; SEGIŇÁKOVÁ 8×; LILEK 7×; DUDOVÁ BAŠISTOVÁ 7×; ČONKOVÁ 6×; HOCKICKO 6×; ČERVEŇÁKOVÁ 6×; ĎURICOVÁ 6×; KLEMBAROVÁ 6×; KLEMBARA 6×; HROMJAK 5×; KIKTAVÝ 5×; DUDA BAŠISTA 5×; TEBEĽÁKOVÁ 4×; HROŠ 4×; LESNÝ 4×; KIKTAVÁ 4×; PLANÝ 4×; JENDŽELOVSKÁ 4×; BUCKO 4×; ĎURICA 4×; ZAVACKÁ 4×; KULPOVÁ 3×; MURCKOVÁ 3×; HROMJÁK-SOLAR 3×; TEBEĽAKOVÁ 3×; ŠTOK 3×; IĽAŠČÍK 3×; HROŠOVÁ 3×; HELDÁK 3×; GERGELČÍK 3×; HOCKICKOVÁ 3×; TOMALOVÁ 3×; OĽŠAVSKÁ 3×; BUJŇÁKOVÁ 3×; VYROSTKOVÁ 3×; BILEKOVÁ 3×; GARANČOVSKÁ 3×; ZAVACKÝ 3×; ŠAMKOVÁ 3×; BUCKOVÁ 3×; PLANÁ 3×; HRICOVÁ 3×; IĽAŠČÍKOVÁ 3×; TEBEĽÁK 3×; VYROSTEK 3×; ŠTOKOVÁ 3×; LAZOR 2×; HLUŠKA 2×; HELDÁKOVÁ 2×; KULPA 2×; HALČIŠÁKOVÁ 2×; HRIC 2×; KROMKOVÁ 2×; BLAŽOVSKÝ 2×; FILIČKOVÁ 2×; OĽŠAVSKÝ 2×; BRILLA 2×; HALČIŠÁK 2×; BRILLOVÁ 2×; ŠPAK 2×; FILIČKO 2×; KATUŠČÁKOVÁ 2×; JENDŽELOVSKÝ 2×; KATUŠČÁK 2×; JARABINCOVÁ 2×; KROMKA 2×; BILEK 2×; REJNIČ 1×; LUKAČOVÁ 1×; ŠEFFEROVÁ 1×; KRAVEC 1×; DŽUGAN 1×; KOPKÁŠ 1×; LAZOROVÁ 1×; ZÁVACKA 1×; LUKAČ 1×; KĽOC 1×; KOPKÁŠOVÁ 1×; POLÁKOVÁ 1×; ČONKA 1×; MURCKO 1×; KLINGA 1×; PACINDA 1×; KOŠČOVÁ 1×; KITTANOVÁ 1×; REJNIČOVÁ 1×; HALČIŠAK 1×; BLAŽOVSKÁ 1×; POĽAKOVÁ 1×; HROMJÁK ŠTEFANČINOVÁ 1×; GERČÁKOVÁ 1×; JARABINEC 1×; TOMALA 1×; KATANOVÁ 1×; IĽAŠČIKOVÁ 1×; POLÁK 1×; KOTULIČOVÁ 1×; ŠPAKOVÁ 1×; GODLOVÁ 1×; HROMJAKOVÁ-SOĽAROVÁ 1×; CIPROVÁ 1×; ČARÁKOVÁ 1×; ORJABINCOVÁ 1×; LESNÁ 1×; ILAŠČÍK 1×; BUJŇÁČEK 1×; BUGOŠOVÁ 1×; GARANČOVSKÝ 1×; CIPRA 1×; NOVÁKOVÁ 1×; MICHALIŠINEC 1×; KOŠČ 1×; TURTÁKOVÁ 1×; KĽOCOVÁ 1×; GERGELČÍKOVÁ 1×; DŽUGÁNOVÁ 1×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor