tatár -a m. ‹VM› hovor. expr. človek, s ktorým sa nemožno dohovoriť, nechápavý, hlúpy človek (aj nadávka)
Tatár, -a, mn. č. -i m.
1. hist. príslušník výbojného mongolského kmeňa, ktorý útočil v 13. stor. na Európu;
2. príslušník národa tureckej jazykovej skupiny, tvoriacej základ obyvateľstva Tatárskej ASSR;
Tatárka, -y, -rok ž.;
tatársky príd.: t. vpád; t. pôvod; kuch. t-a omáčka druh pikantnej omáčky;
pren. pejor. ukrutný, ničomný: Bol by sa smial a vychluboval svojím tatárskym činom. (Záb.) Ty tatárska duša, poznáme vašu politiku (Min.) podliak, ničomník.