Stela [-t-] -ly Stel ž.
stéla [-t-] -ly stél ž.
stéla1 -y ž. ‹g› archit. (v antike) kamenný náhrobok v podobe hranola, stĺpika al. tabule s nápisom, reliéfom a i.
stéla2 -y ž. ‹g› bot. súbor cievnych zväzkov v stonke;
stelárny2 príd.
stéla, -y, stél ž. kniž. stĺp, obyč. náhrobný, pomnik
stela ž slama, podstielka (pod dobytok): Geho Milost wen na szina geho wolagicze do dwora, žeby po stelu bežel, geho posilagicze (TURIEC 1746)