Slovensko, -a str. krajina, v ktorej žije väčšina príslušníkov slovenského národa, súčasť Československej socialistickej republiky
(jedno) Slovensko; (bez) Slovenska; (k) Slovensku; (vidím) Slovensko; (hej) Slovensko!; (o) Slovensku; (so) Slovenskom;
slovenský príd 1. vzťahujúci sa na Slovákov, týkajúci sa Slovákov: kdyby se dwa ranila mezy sebu a ti by oba przyssla od slowenskeho przyrozeni, awssak by neumiela slowensky žk 1473; ya, knez Mykulass, kazatel yazyku slowenskeho trnava 1571; podani articule slowenskim jazikem napisane ukazali ca 1647; zaplatil sem za kalendar slowenskj den 10 žilina 1693; zeman, Petru Mihaly, slowenskim gazjkom zle howory b. bystrica 1779 2. slovanský: hystorye swědčj, že s národy slowenskými časté činenj swé měli starj gesste Řjmané; wssecky tu panugjcy řeči slowenské, gakožto k matce swé se přiznáwagj, totižto istrická, dalmatská, chorwatská, polská, litwánska y giné stn 1785 3. slovinský: ze gich (martalúzov) w slowenskej a w chorwaczkey zemy y po ssedesate chodiwalo a nykdy naras neuderily rakovo 1572; Illyria: Slowénská a Chorwátská zem ks 1763; na slovensko prísl výraz do slovenčiny: Agenda ecclesiarum reformatarum, chtorú v uherszkem jaziku zhotovil pán Zoványi, z chtoroho na szlovenszko prelosil jeden kazatel agr 1758; vertere e latina sermone in Slavicum: přeložiti z latinska na slowensko vel do slowenčiny pd 18. st; po s-y prísl výraz v slovenskom jazyku: zelina, ktera se gmenuge po slowenski sirotka rn 17.–18. st; ribecka po latinsky remora nazwana, po slowensky riba zadrzugici ms 1758; -y prísl k 1: mnozy neumime než slowensky a nemecka y uherska rečz nam gest neznama za 1676; na ktere wolanie Hužwa odpowedel slowensky v. čepčín 1734; slowenská dobromluwnost obsahuge regule slowensky dobř mluwiti a pjsati dm 1780