slnko -a sĺnk s.
1. (astron. Slnko) nebeské teleso vysielajúce do vesmíru teplo a svetlo: zubaté s., východ s-a, s. páli
2. energia vysielaná týmto telesom: poludňajšie s., vyhrievať sa na s-u
3. horské s. žiarič ultrafialových lúčov
● to je nad s. jasnejšie úplne zjavné;
slnečný príd.: s-á žiara, s-é svetlo; astron. s-á sústava; fyz. s-é hodiny; s. byt, s-á stráň; energet. s. kolektor mechanizmus na premenu slnečnej energie na tepelnú;
slnečno vetná prísl.: dnes je s.;
slniečko -a -čok s. zdrob. expr.
slnko nebeské teleso, ktoré vyžaruje svetlo a teplo • poet. slnce: východ, západ slnka, slnca; slnko, slnce hreje
slnko, -a, mn. č. slnká, sĺnk, bás. i slnce, -a, mn. č. -ia, sĺnc str.
1. nebeské teleso, ktoré vyžaruje svetlo a teplo na planéty istej sústavy (obyč. o stálici našej sústavy);
astron. stálica niektorej sústavy vo vesmíre: s. svieti, hreje, praží, pečie; s. vychodí, zapadá; východ, západ s-a; zubaté s. slabo hrejúce
● expr. niečo je jasnejšie nad s. veľmi jasné, rukolapné;
astron. Slnko nebeské teleso tvoriace stred nasej sústavy obežníc;
2. fyz., lek. horské slnko ortuťová lampa vyžarujúca ultrafialové lúče, ktorá sa používa na liečivé ožarovanie;
slniečko, -a, -čok -str.
1. zdrob. expr. k slnko;
2. zool.
(jedno) slnko; (bez) slnka; (k) slnku; (vidím) slnko; (hej) slnko!; (o) slnku; (so) slnkom;
(štyri) slnká; (bez) sĺnk; (k) slnkám; (vidím) slnká; (hej) slnká!; (o) slnkách; (so) slnkami;
slnko [sln-, slun-] s 1. nebeské teleso vysielajúce do vesmíru teplo a svetlo: kdiž slúnko bylo západlo, gissel a pochowal ho kb 1757; pan velkomožny išli, ešte slnko len čo bolo vyšlo banka 1779 lp; slnko je jedná weliká okrúhla gule hranovnica 18. st; pren Mária, ty sy slúnko, která hrycha oblaki rozháňáss blr 18. st o od wichod slnka moga zem daroczowska tak recsena urmín 1759 na východ; defectus solis: nedostatek slúnka zatmenie; circumvectio solis: kolečkowáni slúnka kolobeh; diradiiare vites: tak saditi winicu, aby slúnko docházalo na slnečné miesto; eclipsis solis: zatmenj slúnka jav, keď je nebeské teleso dočasne zatienené iným; favonius: od západu slúnka wetr od západnej strany ks 1763 • gest y ginssé zlé, které sem widel pod slúnkem kb 1757 na svete; ty gsi tajemne učinil czizolostwy, ale ga učinim, aby na wrch slunka wisslo mk 18. st vyšlo najavo 2. energia vysielaná týmto telesom: assicare aliqvid in sole: wysussyti wolačo na slúnku ks 1763; (semeno) by se na slunku pokazylo sn 1772; drewo na slunko cez celé leto wyložené byti má vov 1779; slniečko s dem 1. k 1: kupcowe, krczmarky hnedky raniczko, nez winde slunecžko, magj pilnost ukazat bv 1652; polituj mne nebe, zeme, slunéčko i stvorení všecko asl 1687; sluničko gasne switilo kt 1753; gako ťa stiň nasleduge, když slunečko switi, tak bude y slawa s tebu, když budess čnost miti gv 1755; pren pod obočim dve perli blištili, aneb radňéj dve slunéčka br 1785 oči o v nedzelu ránečko vyskočelo slúnečko rl 16. st vyšlo; owce w čas slunečka dohromady lezu gv 1755 keď je veľmi teplo; rybj nemagi sweho obydlenj na hlubinach, ale pri brehu, kde se slunečko opira cs 18. st svieti 2. k 2: (kvietoček) rasté, kwitne, wadne od moci slunečka pie 18. st 3. bot nechtík lekársky Calendula officinalis: calendula: slúnečko np 17. st
slunce, slunečný p. slnko