sloboda, čes svoboda I. ž 1. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať: aby (žena) w tom dome do smrti swobodu mela martin 1559; gednomu každemu swoboda se dawa k čitanj podle wule a žadosty wo 1670; parrhesia: sloboda, wolnost mlúwiti ks 1763; sloboda drahy poklad gest blr 18. st; když gsem ga hressil, ty gsi mne s toho nepotrestal, zle činiciho gsi mne esste wichwalowal, wssecku slobodu gsi mne dopustil mk 18. st o do toho času, pokudkolvek tato nova zmlúva anebo svoboda ročni pred jmenovanym sedlakum nevystogi, od vybierani dlhúv v urbare poznamenanych svobodni zustavaji bojnice 1614 u2 • žadne slowo ňerozumne w srdce ho ňebodne, gestli ňikdy ňeprepussta gazik po slobode gv 1755 netára; člowek leňiwy, zly messčan w gedneg su sloboďe, leňiwy ňeňi k užitku, zly messčan ge k sskode gp 1782 sú rovnakí 2. voľnosť v pohybe, v mieste pobytu: (poddaní) sie nagimagy wod panow Swetogenskych a z gich woly aby slobodu mely chodyty m. s. ján 1480 sčl; aby lide w mestie po swych obchodich chodicze swobodu meli p. ľupča 1568; nic neni drahšího, jako milá svoboda, kdes žádostiv jíti, múž se obrátiti smele asl 1652; zustal-li bi (tovariš) zatwrdily, tak ze by se nechtel pokoritj, ma se mu remeslo zapowedety a wsseczka sloboda odgata ma od neho bity ca 1674 má byť zatvorený do väzenia; (kráľ) o wogsko a kralowstwy y o swu slobodu prissel kt 1753 bol uväznený; geden na smrť odsuďený pítal slobodu pod šibenicú bu 1795 milosť • chodť po s-e byť slobodný, voľný: gedno (teľa) sobe krmy, druhe po slobode chody žilina 1670; zwery w horach choda po slobode gv 1755 3. výsada, privilégium: sedlaczi wsseczky swe slobody po krizatskeg wognie stratily trenčín 1587; meštiane pod stracenim svych slobod a pod pokutu fl 30 maji sve domy peknie vystavene miti orava 1652 u2; aby y ona (kráľovná) takowe privilegia aneb slobody mela gako kral ms 1749; artikule tito prespolnym widaty zakazuge se, což gesli by tento czech učinyl, straty artikule a czechowne slobody ca 1764; oznamuge se, že nowohradskj most tu slobodu, kteru mal strany wiberanj myta, utratil poniky 1797 4. dovolenie, povolenie: y to wye (svedok), že sy Dowalowcy, aby w teg ubočy owce mohly past, ne od Wrbičanow, ale od Hibanou wždicky slobodu pitaly liptov 1693; zakazuge se, abi žaden z chotarnikuw do sweho chotara nepripušczal, any slobodu na pašu nedawal nitra 1713; licentia: sloboda, powolenj, dowolenj ks 1763; kolárum pomjmo mjsta vstanoweného k rubánj drewa slobodu dáti se neradí ph 1770 5. oslobodenie od niečoho; zbavenie nej. povinnosti: po nebosscikowi dedowi nassem nisst wice na slobode nezustalo, len tito sstiri kusky (zeme) hrabovka 1726; rudiarius: ktery guž slobodu má od ssermúwki; impunitas: sloboda od trestáňa ks 1763; ktery pustinu prigme, bude mat tryrocznu slobodu od placeny porcy spiš 1785 o k tegto curie zadnich zemy na slobodie neny bošany 1737 voľných; -ička dem expr k 3: davno by sme se byli již rozišli, kdyby nas ta banska slobodička až posavad tuto nezdržovala v. boca 1771–72 lp II. vetná prísl o byť s. je dovolené: pakliby (menovaní) nemohly platit, sloboda bude prodat, komu bude chcet trstín 1594; od wcžilegsska nebude sloboda kowaczom uhlie w horach palit drietoma 1698; sewczom nebude sloboda od massary kože kupowat ca 1712; jesli ťi sloboda bylo krywdy za krywdy bližňim twojim oddawati cdu 18. st