svit -u m.
1. svetlo (význ. 1), žiara, jas: slnečný, mesačný s.;
pren. zlý s. v očiach zloba, nepriateľstvo
2. svitanie, úsvit, brieždenie: (vstáva) pred s-om, na s-e
● od s-u do mrku, do noci celý deň
svetlo1 1. viditeľná časť elektromagnetického žiarenia vychádzajúca z prirodzených al. umelých zdrojov: denné, slnečné svetlo • svit: mesačný svit • jas (silné biele svetlo): jas lámp • kniž. prísvit: prísvit večera • žiara (svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom): oslepujúca žiara; žiara reflektorov • osvetlenie (svetlo pôsobiace v istom priestore): pracovať pri umelom osvetlení • kniž. iluminácia: slávnostná iluminácia • zastar. svetlosť: elektrická svetlosť (Kukučín) • det. žiža
2. p. svietidlo
svit 1. p. svetlo1 1 2. p. úsvit 1
úsvit 1. čas pred blížiacim sa východom slnka: pracovať od úsvitu • svit • svitanie • brieždenie: vstávať pred svitom, svitaním, brieždením • rázsvit (Felix) • poet.: predsvit (Vajanský) • rozbresk (Zúbek) • zorenie (Sládkovič)
2. p. začiatok
svit, -u m.
1. svetlo, jas, žiara: s. slnka, mesiaca; s. luny, s. hviezd; s. lampy, lampáša; mesačný s., raňajší s.; šerý s. (Urb.); striebristý s. (mesiaca); Celá poľana bola obliata krvavým svitom (Hruš.) červeným svetlom plameňov; svit plameňa (Vaj.); Jej tvár je osvietená červenkastým svitom. (Chrob.)
2. expr. záblesk, lesk, plamienok v očiach: V očiach má svit nepriateľstva. (Min.) V očiach sa [jej] zažal nežný svit. (Kuk.) Donč sa opanoval, vidiac zlý svit v Čákových očiach (Jégé) zlosť. [Mal] v očiach svit šialenca. (Hruš.)
3. svetlo pred východom slnka, včasné ráno, svitanie, úsvit, brieždenie: na svite, za svitu (vstávať, budiť niekoho) pred východom slnka, zavčas rána, nad ránom; od svitu do mrku (do mraku, do noci) od rána do večera, celý deň; Napadlo mnoho snehu a chudák skoro do svitu trápil sa pri ňom. (Kuk.) Sedávali spolu od večera až do svitu. (Podj.); svit zajtrajšieho dňa (Škult); Ráno ešte pred svitom šiel s kosou. (Taj.)
(jeden) svit; (bez) svitu; (k) svitu; (vidím) svit; (hej) svit!; (o) svite; (so) svitom;
(tri) svity; (bez) svitov; (k) svitom; (vidím) svity; (hej) svity!; (o) svitoch; (so) svitmi;
svit m svitanie, brieždenie: umrela w patek w noczy ku swithu nováky 1556; dnes pred svitom šyel sem k panu Trnovkemu d. štubňa 1599 e; do zakritího ze všech bokuv voza vložená a mezi vojenskú strážú do prvního svitu vezená jsem br 1785; odkúď gest, že swetlo pred slúncem (:we swiťe:) wiďíme? be 1794 • od s-u do mr(a)ku celý deň, od rána do večera: pešu (robotu) od svitu až do mrku konat musime mojzesovo 1770 lp; čtwerjm s. v. statkom od swytu až do mraku robjme ľubeľa 1775