Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

surový príd.

1. jestvujúci v prír. stave, ešte nespracovaný, neupravovaný: s-á koža, nafta, s. hodváb; s-é mäso; s-á strava neupravovaná varením, pečením ap.

2. (obyč. o dreve) nevysušený, čerstvý: s-é drevo, dosky

3. ukrutný, krutý, neľútostný, tvrdý, brutálny: s. bitkár, s-é zaobchádzanie

4. hrubo neslušný, grobiansky: s-é žarty, nadávky

5. sychravý, drsný: s-á zima, s. vietor;

za surova, na surovo príslov. výrazy: jesť zeleninu za s., upraviť zeleninu na s.;

surovo prísl. k 3 – 5 i vetná prísl. k 5: s. sa biť; s. žartovať; vonku je s.;

surovosť -i ž.

1. iba jedn. k surový

2. surový čin: dopúšťať sa s-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
surový; surovo prísl.; surovosť ‑i ‑í ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutýnemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutnýsurový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitnýkamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsnýhrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudskýnehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadnýnešetrnýnevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranskýkatanskýpren. expr.: gestapáckyhyenízastar. hyenský


bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutýtvrdýsurovýpren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôlenevyberanýnešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karieristaegoistickýsebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanievandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

p. aj bezcitný


čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitnýukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdnýneľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosnýneľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhýtvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadnýsurovýdrastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesáckygestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranskýdespotickýkrutovládnyhrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovskýherodesovský

2. p. tuhý 3, veľký 1


násilnícky 1. často používajúci násilie (obyč. fyzickú silu) ako donucovací, nátlakový prostriedok; svedčiaci o takej vlastnosti • násilný: trpela pri násilníckom manželovi; mal násilnícku, násilnú povahuhrubýtvrdý (vyznačujúci sa bezcitnosťou; op. citlivý, jemný): dieťa privyklo na násilnícke, hrubé, tvrdé zaobchádzaniesurovýkrutýbrutálny (používajúci neľudskú formu násilia): násilnícky, surový, krutý vládca; brutálne správanie dozorcupejor.: rabiátnyzried. rabiátsky: rabiátny, rabiátsky egoista

2. p. násilný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

surový príd.

1. určený na ďalšie spracovanie, existujúci v nespracovanom stave, nespracovaný: s. materiál, s. cukor, s-á koža, s-é vlákno, s. olej, s-á nafta, s. benzín, s-á ruda, s-é železo, s-á oceľ, s-á liatina, s. hodváb, s. lieh, s-á vlna; s-é tehly nevypálené; s-á guma; pren. kniž. s-á forma (obyč. umeleckého diela) bez štýlovej vycibrenosti; s-é hlasy (spevákov) nevycvičené, neškolené;

2. nevarený, nepečený, varením al. pečením neupravovaný, existujúci v prírodnom stave: s-á strava, potrava, s-é plody, s-é ovocie, s-é vajce; s-á šunka, s. zemiak, s-é mlieko, s-é mäso, s-á kapusta; jesť, požívať niečo v s-om stave; tech. s-á voda neupravená na pitnú al. úžitkovú;

3. (obyč. o dreve) mokrý, nevyschnutý, nevysušený, svieži, čerstvý (op. suchý): s-é drevo, s-é dosky; s-á prsť (Švant.); Na nešťastie boli liesky surové. (Vans.) Pri bútľavom topoli stoja surové drúčiky osiky. (Gab.) So suchým i surové [drevo] zhorí. (Kuk.)

4. expr. bezcitný, bezohľadný, hrubý, brutálny, neľútostný: s. človek; Často ma suroví námorníci zbili do krvi. (Fr. Kráľ); s-é zaobchádzanie, počínanie, s-á sila; s-á vojna, s. úder; s-é násilenstvo (Hurb.); s-é pustošenie; Chce podať. zmýšľanie ľudí surového veku. (Vlč.) Zvážila surovou mysľou všetky výhody, ktoré jej poskytovalo manželstvo s bohatým a hlúpym mužom. (Chorv.); pren expr.: s-é srdce, s-á cudzota; s. výraz tváre (Hor.); s-é päste, s-á ruka tvrdý, nemilosrdný človek; pren. bás. Surovou váhou kapitálu gram ľudskej slzy nepohne. (Rúf.)

5. neslušný, hrubý, grobiansky, nemiestny; neokrôchaný: s. žart, vtip, s-á nadávka, s-á reč, s. smiech, s-é slová; s. hlas, s-é preklínanie; Mohla by si odložiť ten surový tón. (Tim.) Ošklivil sa mu ten surový dedinský a malomestský život, kde ľudia ničím iným zabaviť sa neznajú ako pijatikami, plesom, zlorečením, klebetami, bitkami. (Záb.)

6. drsný, veľmi studený a vlhký, sychravý, s ťažkými, zlými prírodnými podmienkami; nepríjemný: s-á príroda, s. vietor, s. chlad, s-á zima; Aký je to život na surových horách! (Krčm.); pren. bás. Chlad na mňa zavanie ako severu dych mrazný, surový. (Hviezd.); pren. s-á skutočnosť, s-á pravda bez príkras, taká, aká je;

za surova: jesť niečo za s.;

na surovo: Zemiaky na surovo požíval. (Hruš.);

surovo, star. i surove prísl. k 4-6: s. ublížiť niekomu, s. zaobchádzať s niekým; Dotackal sa k richtárovi a zdrapil ho surovo za kabát. (Zgur.); hľadieť s. na niekoho al. na niečo, zahrešiť, zakliať s., okríknuť niekoho s., nadať niekomu s., správať sa s., osopiť sa s. na niekoho; Surovo, spurno ju odbavil. (Kuk.) Tak hlúpo a surove sa zachovala. (Záb.);

surovosť, -ti ž.

1. bezohľadnosť, krutosť, bezcitnosť: Mňa panská surovosť šliape tvrdou pätou. (Sládk.) Ľud sa začal otriasať proti násiliu a surovosti. (Ondr.) Samé neprávosti, surovosti, utiskovanie, šliapanie zákonov. (Lask.)

2. hrubosť, grobianstvo: Keď sa ho niečo spýtali, odpovedal so surovosťou. (Jégé)

Morfologický analyzátor

surový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) surový; (bez) surového; (k) surovému; (vidím) surového; (o) surovom; (so) surovým;

(dvaja) suroví; (bez) surových; (k) surovým; (vidím) surových; (o) surových; (so) surovými;


(jeden) surovší; (bez) surovšieho; (k) surovšiemu; (vidím) surovšieho; (o) surovšom; (so) surovším;

(dvaja) surovší; (bez) surovších; (k) surovším; (vidím) surovších; (o) surovších; (so) surovšími;


(jeden) najsurovší; (bez) najsurovšieho; (k) najsurovšiemu; (vidím) najsurovšieho; (o) najsurovšom; (s) najsurovším;

(traja) najsurovší; (bez) najsurovších; (k) najsurovším; (vidím) najsurovších; (o) najsurovších; (s) najsurovšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) surový; (bez) surového; (k) surovému; (vidím) surový; (o) surovom; (so) surovým;

(štyri) surové; (bez) surových; (k) surovým; (vidím) surové; (o) surových; (so) surovými;


(jeden) surovší; (bez) surovšieho; (k) surovšiemu; (vidím) surovší; (o) surovšom; (so) surovším;

(tri) surovšie; (bez) surovších; (k) surovším; (vidím) surovšie; (o) surovších; (so) surovšími;


(jeden) najsurovší; (bez) najsurovšieho; (k) najsurovšiemu; (vidím) najsurovší; (o) najsurovšom; (s) najsurovším;

(štyri) najsurovšie; (bez) najsurovších; (k) najsurovším; (vidím) najsurovšie; (o) najsurovších; (s) najsurovšími;


ženský rod

(jedna) surová; (bez) surovej; (k) surovej; (vidím) surovú; (o) surovej; (so) surovou;

(štyri) surové; (bez) surových; (k) surovým; (vidím) surové; (o) surových; (so) surovými;


(jedna) surovšia; (bez) surovšej; (k) surovšej; (vidím) surovšiu; (o) surovšej; (so) surovšou;

(dve) surovšie; (bez) surovších; (k) surovším; (vidím) surovšie; (o) surovších; (so) surovšími;


(jedna) najsurovšia; (bez) najsurovšej; (k) najsurovšej; (vidím) najsurovšiu; (o) najsurovšej; (s) najsurovšou;

(dve) najsurovšie; (bez) najsurovších; (k) najsurovším; (vidím) najsurovšie; (o) najsurovších; (s) najsurovšími;


stredný rod

(jedno) surové; (bez) surového; (k) surovému; (vidím) surové; (o) surovom; (so) surovým;

(tri) surové; (bez) surových; (k) surovým; (vidím) surové; (o) surových; (so) surovými;


(jedno) surovšie; (bez) surovšieho; (k) surovšiemu; (vidím) surovšie; (o) surovšom; (so) surovším;

(štyri) surovšie; (bez) surovších; (k) surovším; (vidím) surovšie; (o) surovších; (so) surovšími;


(jedno) najsurovšie; (bez) najsurovšieho; (k) najsurovšiemu; (vidím) najsurovšie; (o) najsurovšom; (s) najsurovším;

(štyri) najsurovšie; (bez) najsurovších; (k) najsurovším; (vidím) najsurovšie; (o) najsurovších; (s) najsurovšími;

surový, čes
syrový2 príd
1. určený na ďalšie spracovanie, existujúci v nespracovanom stave, nespracovaný, hrubý: obuw pak (z) zhoreleho a suroweho remenia ussita, ma se každemu ssewczowy wzity ca 1666; lazur nyektery gest syrowy yako ruda hl 17. st; na zrtkach desky gedlowe na kterych platno surowe položene dubnica n. v. 1720; kdyby mňa (Samsona) zwázali sedmerýma prowazmi žilowatýma gestli nesuchýma, y gesste surowýma, nemohel bych sa brániti gako ginssy lidé kb 1757; vellus vel corium durum: surowá koža, newyrobená koža ks 1763
o s. tehla nepálená tehla: item tamze suroweg welkeg tehly circiter 1000 m. s. ján 1687; s. hlina nevypálená hlina: hlina když gest surowa a mokra lechce gakykoliw obraz prigima mc 18. st
2. jestvujúci v prírodnom stave, varením, pečením al. sušením neupravovaný: surowe maslo dluho czerstwe zachowati, treba maslo do satkij tenkey zawinuty mt 17. st; prodano gest p. Lukašowi Luboweckemu 1 mettr yablek sirowich skalica 1632 e; homophagia: gjdlo syrowého pokrmu ks 1763; polnj žeruchu surowu gak rano y na pol dnj pri gedle nech užjwa, welmi ge užitečna sg 1777; muže se y semeno na prach stlučeno do suroweho wagca wsipatj, potom upeczi a zesti rn 17.–18. st
3. (obyč. o dreve) nevyschnutý, nevysušený, svieži, čerstvý: každi sedlak ma ostawiti tu, kde se mu rozkaže drw suchich sahu gednu, drw surowich sahu budatín 1629; Wlčkow chotar z strany wichodni začina se od Beskida a tahne odtud prosto na wrch na geden buk surowi wirubany orava 1677 dsj; stipula viridis: surowé stjblo obilné; cortex crudus: surowá, zelená kúra ňečeho ks 1763; žadne brewna w celych kusach budto suche anebo surowe nikomu nebude sloboda nikomu a nikam datj pača 1771 e
4. nezrelý, nedozretý: crudus: surowy, nezrály, nedozrály, trpky, twrdy ks 1763
5. nevľúdny, neláskavý, drsný, tvrdý, krutý: immitis: netichy, nekrótky, ukrútny, surowy; acris: óstry, bystry, surowy ks 1763
6. neslušný, grobiansky, hrubý, nevychovaný, neokrôchaný: rvdis: nemrawný, surowý, nespůsobný cl 1777; rudis: nemrawny, surowy, nespusobny, prost, tup ml 1779; slúbíla som twému otcowí, rekla surowím hlasom, dáwať ťebe radu ds 1795
7. (o žalúdku) pokazený, neschopný stráviť potravu, prejedený: (:žaludek:) surowý sobe gidlo oškliwý koa 17. st
8. bez úžitku, neúrodný: žadna diwa, to gest surowa zem na wrch sa newibrala wl 1789
o s. katolík ľahostajný, nevšímavý, zlý: gak mnoho studenich, surowich, galowich katolikuw se winachaza, kteri pres celi rok w tesskich, smrtedlnich hrichoch zigu spr 1783
P atpn Georgius Surowy kšinnej 1555 u1;
-o prísl
1. bez predchádzajúceho spracovania, nespracovane: tento negwyžssy purificowany vitriol wložil sem tak sjrowo bez wsseho calcinowanja do gedneg dobre hljnu obyteg a obmazaneg retorty a destillowal sem ho w slobodnem ohnj och 17. st
2. ukrutne, bezohľadne, kruto, bezcitne, neľudsky: crude: surowo ks 1763;
na s-o prísl výraz (o jedle) varením al. pečením neupravované, jestvujúce v prírodnom stave: crude: na surowo ks 1763


syrový 2 p.
surový


syrový2 p.
surový

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SUROVÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 350×, celkový počet lokalít: 92, najčastejšie výskyty v lokalitách:
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 25×;
DRAHOVCE, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 19×;
SENICA, okr. SENICA – 17×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 15×;
STARÁ BYSTRICA, okr. ČADCA – 15×;
MARTINČEK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 12×;
SUCHÁ NAD PARNOU, okr. TRNAVA – 12×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 11×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 9×;
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 9×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor