súra1, -y ž.
1. veľké náhlenie, náhlivosť, chvat, zhon, rýchlosť; súrna, neodkladná robota: V súre ani nepomyslel, že zamlčal hlavnú vec. (Kuk.) Čo vraj v takej súre, keď tráva pokosená a chytro môže šustnúť leja nečakaná. (Ráz.-Mart.) A keď ťa súra nesúri, slnko alebo jarná robota, nuž voľkaj si, pospávaj. (Tat.)
● je mu s. má naponáhlo: Bola ti súra, a naraz — nabudúce. (Mor.) „Hrdinovi“ nie je súra. (Jes.)
2. naliehavá potreba, neodkladnosť; tieseň, ťažkosť: V súre obrátil som sa na starú. (Kuk.) Opatrovala takú obstarnejšiu kožtičku, ak by vraj v súre bolo treba. (Fig.) Vyobjímal Cvengroša, že mu pomohol v súre. (Urb.)
súra2, -y ž. náb. veta, kapitola v koráne: Z koránu čítam súry, tie oslavujú mňa. (Smrek)
šura, -y, šúr ž. nár. expr. hus: Teraz dáme šurám, kačiciam. (Hviezd.);
šurička, -y, -čiek i šurka, -y, -riek ž. zdrob. expr.