sulka -ky suliek ž.
sulka -y ž. ‹a› šport. ľahký dvojkolesový vozík ťahaný jedným koňom, používaný pri klusáckych pretekoch
sulka ž chem podvojný síran alkalického kovu, liadok: takowá sul gest witroljm, (:ginače witrolia:), sulca neb ljadok, (:kamenec:) wainsstain, (:winsstýr:) (BH 1798)
šúľok [-ok, -ek] m, šúľka ž niečo ušúľané, sformované do valčeka, šúľanec: hus a husa, ktere ssulkamy krma a tučya, gaga (KoB 1666); pget šulek zlata, ktere sa dali do komori (PUKANEC 1724); aby takowj prihluchlj člowek wzal mladych wonacjch ssulkuw swrčinowjch (HT 1760) šušiek; vsuš w peci z psseničneg a gačmenneg muki ssulki, tjm gu (hus) rano, na poledne a wečer sstopag (PL 1787); z teg sameg režy cesto učinia a ssulkow z neho narobia (NN 18. st) P. atpn Ssulek (v Žiline 1587)