šuhaj, šuhajec m mladý urastený muž, mládenec: husarki sproste na ssuhagczou, na chlapczou radvaň 1702; (klobúk) na ssuhayczow negmenssich, d 25 krupina 1721; chodiwal si, ssuhaj, we dne, w noci do nas ad 1770; mače diwča konope, bilene rubáčy, ssuhaj sa geg zakrada, ze ma čirne očy kc 1791; novoveske poľo, len same hodničky, zohabil me šuhaj pre lidske jazyky ad 18. st;
-ov príd privl: šuhajowa laska, ona mne sklamala ad 18. st;
-ček [-ek, -ok],
šuhajíček, šuhajko dem: ssuhajičku, holube, tužila jsem po tebe; Humilkov Macej z Oravy, ssuhajček hybky, zvrtavy; sskoda ta, ssuhajko, ze za vodu byvass ad 1730; 1764; 1786; povim tj ga, mog suhajcek, ne zatagim, anj tja ga, me srdecko neossalim; nezen sa šuhajko, netreba ty zeny kc 1791; ma divča kalamar a ssuhagčok pero, yssel gsem zapisat, ale mi neskoro zl 18. st;
-stvo s obdobie mládenectva: za ssuhagstwa sweho geden rok a za mladenstwa try roky sluziwsse w Kubinye veličná 1732