Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

(jeden) suchý; (bez) suchého; (k) suchému; (vidím) suchého; (hej) suchý!; (o) suchom; (so) suchým;

(štyria) suchí; (bez) suchých; (k) suchým; (vidím) suchých; (hej) suchí!; (o) suchých; (so) suchými;

(jeden) suchší; (bez) suchšieho; (k) suchšiemu; (vidím) suchšieho; (hej) suchší!; (o) suchšom; (so) suchším;

(dvaja) suchší; (bez) suchších; (k) suchším; (vidím) suchších; (hej) suchší!; (o) suchších; (so) suchšími;

(jeden) najsuchší; (bez) najsuchšieho; (k) najsuchšiemu; (vidím) najsuchšieho; (hej) najsuchší!; (o) najsuchšom; (s) najsuchším;

(štyria) najsuchší; (bez) najsuchších; (k) najsuchším; (vidím) najsuchších; (hej) najsuchší!; (o) najsuchších; (s) najsuchšími;

(jeden) suchý; (bez) suchého; (k) suchému; (vidím) suchý; (hej) suchý!; (o) suchom; (so) suchým;

(štyri) suché; (bez) suchých; (k) suchým; (vidím) suché; (hej) suché!; (o) suchých; (so) suchými;

(jeden) suchší; (bez) suchšieho; (k) suchšiemu; (vidím) suchší; (hej) suchší!; (o) suchšom; (so) suchším;

(tri) suchšie; (bez) suchších; (k) suchším; (vidím) suchšie; (hej) suchšie!; (o) suchších; (so) suchšími;

(jeden) najsuchší; (bez) najsuchšieho; (k) najsuchšiemu; (vidím) najsuchší; (hej) najsuchší!; (o) najsuchšom; (s) najsuchším;

(štyri) najsuchšie; (bez) najsuchších; (k) najsuchším; (vidím) najsuchšie; (hej) najsuchšie!; (o) najsuchších; (s) najsuchšími;

(jedna) suchá; (bez) suchej; (k) suchej; (vidím) suchú; (hej) suchá!; (o) suchej; (so) suchou;

(štyri) suché; (bez) suchých; (k) suchým; (vidím) suché; (hej) suché!; (o) suchých; (so) suchými;

(jedna) suchšia; (bez) suchšej; (k) suchšej; (vidím) suchšiu; (hej) suchšia!; (o) suchšej; (so) suchšou;

(tri) suchšie; (bez) suchších; (k) suchším; (vidím) suchšie; (hej) suchšie!; (o) suchších; (so) suchšími;

(jedna) najsuchšia; (bez) najsuchšej; (k) najsuchšej; (vidím) najsuchšiu; (hej) najsuchšia!; (o) najsuchšej; (s) najsuchšou;

(dve) najsuchšie; (bez) najsuchších; (k) najsuchším; (vidím) najsuchšie; (hej) najsuchšie!; (o) najsuchších; (s) najsuchšími;

(jedno) suché; (bez) suchého; (k) suchému; (vidím) suché; (hej) suché!; (o) suchom; (so) suchým;

(tri) suché; (bez) suchých; (k) suchým; (vidím) suché; (hej) suché!; (o) suchých; (so) suchými;

(jedno) suchšie; (bez) suchšieho; (k) suchšiemu; (vidím) suchšie; (hej) suchšie!; (o) suchšom; (so) suchším;

(tri) suchšie; (bez) suchších; (k) suchším; (vidím) suchšie; (hej) suchšie!; (o) suchších; (so) suchšími;

(jedno) najsuchšie; (bez) najsuchšieho; (k) najsuchšiemu; (vidím) najsuchšie; (hej) najsuchšie!; (o) najsuchšom; (s) najsuchším;

(tri) najsuchšie; (bez) najsuchších; (k) najsuchším; (vidím) najsuchšie; (hej) najsuchšie!; (o) najsuchších; (s) najsuchšími;

suchý príd
1. nemajúci, neobsahujúci tekutinu, vlhkosť, vysušený: Zeme twarnost nekde wlchka, aneb močarista gest, nekde sucha a skalnata kob 1666; potom wezmy a oced tu poliewku pekne, až materia tehdaž sucha zustane rt 17. st; wssak ale (bratia) do sucheg studne na pussti ho dali, potom ho izmaelitom pocestnym prodali gv 1755; aridus: suchy, wyschly, uschly, wysusseny ks 1763; pren nasledugmess ho (Ježiša), aby sme ze suchu a z neposkwrnenu nohu pressli prez Jordan psotneho a bezicyho žiwota gk 1779 bez hriechu; len w samem Ryme nebilo mista sucheho, ktere bi z krwu krestansku nebilo skropene a zmacane ms 1758 nebolo miesta bez popravy kresťanov; suchjm srdcem twe hrjchý na spusob hystorie wiprawugess? sk 1697 bez ľútosti; z sspinawého učiň (:Panno:) čistého, s rozpustylého ochotného, z suchého pobóžného blr 18. st ľahostajného k veciam náboženským, nepobožného; nenj žádny tak suchy a opússteny, kdyby lahodnému poslússnósti garmu krk podložiti chtel, že by zeleňati se a kwytnúti nemohel blr 18. st neschopný byť dobrým, pobožným
o s-é srdce srdce neschopné niečo duchovné prijať, neprístupné citu: gesly srdco twé studené a suché gest blr 18. st; s-á árenda krčmy poplatok vyrubený za neodobratie stanoveného množstva liehovín: my Lysišanie suchu arendu krčmy zl 20 a od jatky zl 2 klasti prinuteni sme lysica 1775 lp; s-á krčma, s-ý šenk poplatok zemepánovi za jeho nevyčapované liehoviny: suchy ssenk branč 1718 e; Terchovanie ale od tej suchej krčmy, krčmarom a od jatky zl 8, Čižinski pak tež od suchej krčmy zl 30 platit prinuteni byvame lysica 1775 lp; s-é dežmo poplatok poddaných vrchnosti namiesto predpísanej úrody: te, ktere nic netrjmagu, anj nesegu, gakžto komornjcj y domčare suche dežmo panu plebanowj ročne po 36 xr dawagu n. slovinky 1772 e; s-é mýto poplatok za použitie cesty: od mita, gak sucheho, tak y wodneho magi platit osemdesat rymskich zlattych d. hričov 1690
• w sucheg studny wody hledaťi tp 1691 vynakladať zbytočnú námahu; nech ony (kacíri) hrjznú w gaskyňách gak mnohú, chcu, suche swych blúdúw kúrki blr 18. st (o dôsledkoch)
2. kt. je bez vodných zrážok, bez dažďa: na mlade sčepy celych pet mesycuw ma se pylny pozor daty, když suche wetry weyu or 1672; suchy marecz, mokry may, bude humno gako hay sin 1678; sucho a teplo: prigemne a wlažno, wetrno suchj wjtr prydržý nk 1717; když suchy rok padne, všecko vyschne a zetle, čo zasate liesek 1776 lp; kdis na dešťiwom čase hrozno zberaš, budeš mať wino wodnate, na peknom ale a suchom bude wino silne a terwace pr 18. st
o s-á pustatina púšť: abi sme do nebespeczenstwi zawedeni nebili, neb do hor pustich nezabludili, w rucze lotrum newpadli, do pustatin suchich se nepomilili ža 1732; s. mráz bez snehových zrážok: prwnj čtwrt nastane 5. januarii, která z sebau přinese tuhé wětry a suché nočnj mrazy nk 1721; previesť s-ými nohami cez more bez namočenia: twuog lid yzrahelitsky suchymi nohamij skrze neg (Červené more) prewiesti gsy raczyl bag 1585; nemôcť zadržať s-é oči rozplakať sa: panna sa, gakkoliw gest sa proťiwila, kterákkoliw gest odporowala, suché oči zadržať ňemohla pre žalostliwú radosť a radostliwú žalosť br 1785; najsuchších očí sĺz hodné dievča vzbudzujúce súcit, poľutovaniahodné: ubohé, ňewolné a i nagtwrdssého srdca, nagsuchssích očuw slz hodné ďewča br 1785; hľadieť na niečo s-ými očami bez súcitu: když wjdjme, an bližni nass suženj znassy, nemame na to suchjmi očjma hledetj, ale politowanj s nim mitj cs 18. st
3. (o rastlinách) zbavený miazgy, vnútornej živiny, vyschnutý: kdo suche, surowe, stiate y nestiate drewo braty se opowažy, wsseczko, cžo bude maty, straty drietoma 1698; aby nikomu nebola sloboda žadneho drewa ani od korena, ani haluzia, a to ani sucheho rubaty bytča 1739; ramale: suchá ratolest, suchý konář cl 1777; osošnegssj gest ruže kazdi rok, negwicz ras za pget rokow presadzet, kdis ge prwňe očistiš od suchich konarkow pr 18. st
4. sušením, uschnutím zbavený vody, usušený, vysušený: na weczeru dalo se suchich rib za d 16 žilina 1609; suche owotce, latine caricae, gsu chwalitebnegssj praesertim masite, take y lechcy owotce hl 17. st; takowe kože nie mokre, ale suche se prodawaly ca 1705 e; pruna rugosa: suché sljwki ks 1763; ponewač tge suche drožde, gakossto biwale octowe, kiselost ssetku z wina witahnu a čiste wino zostane pr 18. st
5. expr chudý, kostnatý, vyziabnutý: žena sucha, ktera gy vstawyčzne mnoho s peprem, nebude tehotna hl 17. st; lide sussj, mdlj, nebozy magj piti mleko kozy mbf 1721; (cholerikus) suchi wssecek, nema tela krem kožu a kosti gv 1755; macer: chudy, suchy, wyzábly, suchorlawy, wyhubeny et wyhudly ks 1763; Langer Fero ma suchu a chudu twar kur 18. st
o ľudia s-ého hrdla vyziabnutí, chudí: (cisár) osem hrwolowatých a osem sucheho hrdla, osem pryliss tučnych a osem naramne chudých lydy k stolu posadyl pp 1734; s-á dojka žena, kt. sa stará o dojča, ale nedojčí: Maria Blaschko, wdowa a sucha dojka prešov 1788; kravu učiniť s-ou zbaviť ju mlieka: newidagag mleko krawe dočela (!), lebo na wic rokow krawu učiniš suchu pr 18. st; s-á nemoc tuberkulóza, suchotiny: mast od sucheg nemocy, kassle a katharu rt 17. st; phthisis: suchá nemoc ks 1763; s-ý kašeľ chrapľavý, chrapľavo znejúci kašeľ, bez hlienu: (borovicové semienka) z mandlamy stlucy a z cukrem to gisty často, od kassle sucheho a chrkany krwe hl 17. st; suchý kassel zgewowal neywjce weliku žluč škd 1775; s-é údy napadnuté lámkou, ochromené: s kminom a s repičkom w bilem wine wareni (černobil), suché, chrome, pokrčené stahnuté udi naprawuge zel 18. st; s-é lámanie zápal zhybov, kĺbov, reumatizmus: arthridis: suché lámani, klubny nemoc ks 1763; s-á žila šľacha: postawenj geho (tela) z kosti, z suchjch žil zlozene a spogene gest kob 1666; s-á rana kt. nemokvá, odrenina, modrina: černohlawek w starem pywe ranyenim, stlučenim z wisoka vpadlim, zbytim suchimy ranamy welmy gest vžytečny hl 17. st; s-á prašivina, s-ý svrab nákazlivá kožná choroba prejavujúca sa silným svrbením: (Hilarion) když by pak byl znamenal, že by celé tělo geho negakjma ohawnjma ssupinámi a suchú prassjwinu zanečisstěne bylo, gjdlam oleg také pridáwal vp 1764; oleg, s kterym se mokri aneb suchy swrab, to gest prassina namazati ma arc 18. st; s-é kopyto choroba koní: kteri kun ma suche kopito, wezmi gary med a geleni lug, z hnata woloweho mosk, to zwar spolu, mass mu tim teplim, nedotikeg sse sersty rg 18. st
6. kt. je bez masti al. oleja, neomastený, nenamastený: lépssy gest skywka chleba suchého z radósti, nežly plny dúm z dobytkem zabitym a z swadú; bár olegem pokropená (múka), bár suchá bude wsseckym synom Aáronowym gednaká částka gednémukážd. sa rozďelowat bude kb 1757; (Hilarion) nasledugjcy tri leta samjm suchjm posolenim chlébem a wodu spokogeni byl vp 1764; mnozi na suchem chlebe, mnozi tež často bez chleba zustavati musime v. boca 1771 lp; njni mitj musj wino, piwo, husj, gindj bj prigala kus sucheho chleba, kdibi hi gen mela sns 1786
o s-é dni pôstne dni, kantry: jest zde obyczey, ze vssudy takemu mistru (katovi) placzy kazde suche dni senica 1529 sll; prikázanj cyrkewnj: 3. cžtyrydceti dnúw púst, čtwerý suché dnj a giné narjzené pústy zachowáwati ukk 1768
7. expr nudný, nezaujímavý, nezáživný: prawých pastýruw powoláňy neňy gen same suché powoláňy pp 1734; subst
suché s
1. suchá zem, pevnina: y powedel Pán k Moyžjssowi: ale ty pozdwihni prut twúg a roztáhni ruku twú na more, y rozďel ho, aby gissli synowe Yzrahélssty w prostred mora po suchem kb 1757
2. pevná, nie kvapalná usadenina: ocet nechag wssecek evaporuge anebo lahodne wypachne, až len na dne suche zustane rt 17. st
3. kostra, múmia: ťelá jejích i včil ješťe mnohé tam ležá ňezhnité, celú kožu, celé kosťi majíc, persiskím jazikem mumia, to jest suché, nazvané, jaké i jsú podle jména svého br 1785;
sucho vetná prísl (so sponou v prísudku) bez vodných zrážok, bez dažďa, bez vlhka, bez blata: rowne yako desst prichaczy wdek, kdiž gest sucho a napage zemi žiznywu, tak wdečne prichazy milosrdenstwi Boži w čas nuze tc 1631; u nas gest welyke sucho beckov 1670; piwnica se spusobyla, tak ze tenkrate tam tak sucho gest, gako w negakeg komory dubnica n. v. 1723; sucho welke bilo w zemy izrahelskeg, za času Eleiasse proroka, kdiž za pul sstwrta roka zadneho desstie anj rose nebilo kt 1753; gestli pomerkugeš, že stepiky klesnu, aneb hinu nowow zemow obloš, k tomu často krop wodow, gak sucho ge pr 18. st;
-o,
suše prísl k 1: aride: sucho; sicce: suchó, neplodňe, úzkó ks 1763; sicce: susse ld 18. st; pren priviazaný na škripec bez ďalších spôsobov mučenia: sucho tahnutj to wsseczko wyznal a k tomu gesscže že s ny sstyrykrate myel cžynity skalica 1654
P tpn Zuha 1266 suché pri michalovciach vso; Zuh 1296, Such 1397 suchá nad parnou vso