stupka1, -y, -piek ž. trochu zastar. malá, menšia stupa, drevený mažiarik: s. na tlčenie soli (Vans.); Lievčom buchol na zem, ako keď sa mak v stupke tlčie. (Kuk.) Najstaršie vopchalo sa do stupky a vlk ho tam nenašiel. (Dobš.)
stupka2, -y, -piek ž. trochu zastar. schod, schodík, stupeň; stebeľ: Príde mu vyskočiť dve stupky. (Taj.) Niesli ju pozorne cez pitvor dolu stupkami na dvor. (Šolt.); pren. Po otcovej smrti stal na jeho stupku Ondrej (Taj.) pokračoval v otcovej práci, stal sa jeho nástupcom-
stupka3, -y, -piek ž. expr. zried. noha, nôžka: Máš stupky svoje, pristúp ho. (Hviezd.)