priečka 1. latka priečne spájajúca dve pobočné časti al. slúžiaca na ich vystuženie • štebeľ • zastar. stupka: priečky, šteble, stupky na rebríku • stúpadlo • hovor. stúpačka (vstavané priečky slúžiace ako rebrík, napr. v komínoch, kanáloch) • nár.: sprušeľ (Vajanský) • šprusľa • sprušľa (J. Horák) • šteblina (Kukučín)
2. geom. priamka pretínajúca geometrický útvar • transverzála
3. p. stena 1 4. p. priča
schod vodorovný výstupok s hranou tvoriaci pravý uhol na vystúpenie na vyvýšené miesto al. na zostúpenie z neho: drevené schody; za dverami je jeden schod • stupeň: stupne vedúce na tribúnu • stúpadlo • hovor. stúpačka (plošinka slúžiaca ako schod, napr. na aute, vlaku): viezol sa na najspodnejšom stúpadle vlaku • stupaj: stupaj koča • stupienok: vystúpiť o stupienok vyššie • zastaráv. stupka (Šoltésová)
stupka 1. p. schod 2. p. priečka 1
stupka1, -y, -piek ž. trochu zastar. malá, menšia stupa, drevený mažiarik: s. na tlčenie soli (Vans.); Lievčom buchol na zem, ako keď sa mak v stupke tlčie. (Kuk.) Najstaršie vopchalo sa do stupky a vlk ho tam nenašiel. (Dobš.)
stupka2, -y, -piek ž. trochu zastar. schod, schodík, stupeň; stebeľ: Príde mu vyskočiť dve stupky. (Taj.) Niesli ju pozorne cez pitvor dolu stupkami na dvor. (Šolt.); pren. Po otcovej smrti stal na jeho stupku Ondrej (Taj.) pokračoval v otcovej práci, stal sa jeho nástupcom-
stupka3, -y, -piek ž. expr. zried. noha, nôžka: Máš stupky svoje, pristúp ho. (Hviezd.)
stupka1 p. stupa1
stupka2 ž 1. skrátená a zhrubnutá stonka hlávkovej zeleniny, hlúb: caulis: kapusta, zelena stupka, hlúb; caulodes: stupka zelá ks 1763; caulis: stupka ml 1779 2. nadzemná časť trávovitých rastlín, steblo: spicilegium: zbjrani klasúw, stupek zbjrani; spica: obilnj stupka; unicalamus: gednég stupki, slami, gednoprutny ks 1763 3. stopková kostra hroznového strapca: gako kdyby se nasslo zrno na stúpce hrozna kb 1757; -ôčka [-ečka] dem k 1: cauliculus: stupečka, kapustečka ks 1763