Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst obce priezviská

studienka -y -nok ž. studnička (význ. 2);

studienočka -y -čiek ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
studienka ‑y ‑nok ž.; studienočka ‑y ‑čiek ž.
Studienka ‑y ž.; Studienčan ‑a mn. ‑ia m.; Studienčanka ‑y ‑niek ž.; studienčanský

prameň 1. prirodzené vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch • žriedlo: minerálny, horúci prameň, minerálne, horúce žriedlostudničkastudienka (povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody): napiť sa zo studničky, zo studienkyvyvieračka (krasový prameň) • teplica (termálny prameň): liečivá teplicageol. termy (teplé pramene)

2. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých, obyč. dlhých a tenkých častí niečoho • pradenoprúd: prameň, pradeno, prúd vlasovzväzok: zväzok prútovzried. vojka (Figuli)

3. p. pôvod 1, zdroj, základ 3, zásobáreň 4. p. spis 1 5. p. začiatok


studienka p. studnička, prameň 1


studnička miesto (obyč. upravené), kde vyviera voda • studienka: nabrať si vody zo studničky, zo studienkyprameň: liečivý prameň

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

studienka, -y, -nok ž. malý povrchový prameň vody (obyč. v lese al. v poli), studnička: voda zo s-y; Neďaleko bola studienka a z nej vytekal jarček. (Hor.);

studienočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

studienka podstatné meno, ženský rod

(jedna) studienka; (bez) studienky; (k) studienke; (vidím) studienku; (o) studienke; (so) studienkou;

(štyri) studienky; (bez) studienok; (k) studienkam; (vidím) studienky; (o) studienkach; (so) studienkami;

studienka p.
studňa


studňa s
1. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: medza započyna se od potoka a Zatkoweg studne do Wadyčowskeho budatín 1478 sčl; na pynwiczu a na fundamenty, ktere se wysse studne murowaly, kupil sem wapeniczu mošovce 1563; tehož cžasu, czo okow na mestsku studny okowal, Janowj Sseffranczowy d 50 žilina 1586; tu gest pod sklepem piwnicza a w piwnici studna budatín 1629; kde studyen nenj, wedenj wody po rurach a žlebyech neb yarkom ma byty kob 1666; studnu wystawy a wrch geg neprikrige, gesliže bi wul lebo osel do neg upadel a tam se utopil, ten, čiga bila studna, abi zaplatil ms 1758; studne temer na čtiry sgahy do zeme z welkym nakladkom kopat musjme granč-petrovce 1770; w tento mesic pred rownostu dne z nocu studne kop, bude woda w hognosti wzdicky pr 18. st; pren pros od Boha očam twym dwe studňe hognych slzuw cdu 18. st veľa sĺz; wedle korunowaneho proroka peklo gest studna zahinuti mk 18. st; zanechal sem teba, studňu wodi žiwég a kopál sem sy studnice potesseňa blr 18. st prestal som žiť pobožne
o fons fistularis: studnie pompowni dq 1629 z ktorej sa čerpá voda pumpou; studňa wahowa ma okow železem okowany m. s. ján 1697 z ktorej sa naberá voda do vedra pomocou vahadla
• w sucheg studny wody hledaťi tp 1691 robiť zbytočnú robotu
2. miesto, kde vyviera voda zo zeme, povrchový prameň vody, studnička: fons: studnia vt 1648; z podzemnjch žriedel wiwyeragjce studne wiskakugj kob 1666; ňekdy pri wytekawagiceg studny postáwal pp 1734; Búh wewede teba do zemi dobreg, do zemi, která má prúdi, potoki a studne kb 1757; manalis fons: žhrydlo, stágňe tekúcy studňa ks 1763; pren nech tve studne dobročinnosti teču a potoki na ulice a rozdel chudim ss 18. st buď dobročinný; drahá kréw twá s twych ran, gakožto z studen hogne wytekagyca sa léla veľmi si krvácal; oči mé s twym nasstjwenym pohnúté nech wydáwagú studňu wodi veľa sĺz blr 18. st
• bohowé gsu za swedkúw, že prw k studnám swym nawráta se potoki, gak z misly nassich podlžná láska tak dobrotiwého národu pt 1778 nikdy
3. pôvod, zdroj: Matko laskawá, Matko litosti, studňe sladkosti cc 1655; ty, matko, studne milosti, popreg mi neco zalosti, at se s tebu rozkwillim pi 1749; slovo negvizsziho gest studne mudrosti ss 18. st; poklad nejwetšy trawiš a utracaš w zahalce, ktera jest studňa a žrýdlo wšelijakých bezbožnosti cd 18. st; (Boh) gest studňa a začátek wsseckych wec blr 18. st;
studnička, studienka [-ienka, -énka] dem k 1: puteolus: studénka, malá studňa ks 1763; k 2: do doliny Dedowec a okolo luky a studnicžky, yak sme zwrchu napsaly, tam se spogugy cesty tež zwrchu gmenowane zvolen 1567; kopanicza, ktera gest podle potoka a studyenky bánovce n. b. 1596; pry studniczky ieden folet trawy jelšava 16. st; sme chodiwali swobodne panum na drwa do Brložneg hory k studiencze p. lehota 1625; (Kolar) nikdy newidal, odkud anebo kam bi woda tyekla, toliko od studienky, ktera gest pri ceste d. jaseno 1668; studnički a potučki swim libežnim hrmotem obweselugj ussy sk 1697; pod onou horou gest tam studnička d. kubín 1726; potuocki aneb studienki podle domuw nassich welmi blisko wiwiragice ms 1758; zo studničiek woda ciholi a nikda se statok dobre napogjt nemuože d. jaseno 1759; studenky z neghlubokégssé zemi se wipresstugi vp 1764; pren z gegich telúw ne gináč, gak z trech studinek, pot húffem se witlačowal vp 1764 veľmi sa potili; k 3: pan Gežiss milostiwosti púwod, nádege radosti, sladká studenka milosti cc 1655;
-ový príd pochádzajúci zo studne: putealis aqva: studňowá woda ks 1763; (vodu) nektery potočnu wiceg waža nežli studnowu nn 18. st; (hrušky) tri dni na hrbe lezja a tak do suda wložene wodu se dolegu studnowu a dobre zasspuntugu pr 18. st
o naziwa se brana studniowa proto, že pri nieg gedna studnia welika a wiborna bila, pri ktereg lide pocestnj zaprassenj aneb upotienj se umiwalj kt 1753

studienka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) studienka
G (bez) studienky
D (k) studienke
A (vidím) studienku
L (o) studienke
I (so) studienkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) studienky
G (bez) studienok
D (k) studienkam
A (vidím) studienky
L (o) studienkach
I (so) studienkami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
2258 Studienka MA/BL bratisl. 1953 vyčl. v. o. Záhorie.
1773 Hasprunka, Hausz-Brun, Hassprunka, 1786 Hausbrunn, Haszprunka, 1808 Hazprunka, Haszprunka, Hausbrunn, Hasprúnka, 18631882 Haszprunka, 18881907 Szentistván, 1913 Szentistvánkút, 1920 Hašprunka, 19271948 Hasprunka, 1948– Studienka

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko STUDIENKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 3×;
DOBRÁ (obec TRENČIANSKA TEPLÁ), okr. TRENČÍN – 1×;

V obci STUDIENKA (okr. SENICA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KOPORCOVÁ 36×; ORGOŇOVÁ 34×; KOPOREC 34×; HRÚZOVÁ 33×; ORGOŇ 30×; HRÚZ 28×; VÍCEN 23×; NÍZKA 22×; BIKSADSKÝ 22×; RYBECKÁ 19×; KARDIAN 19×; KARDIANOVÁ 19×; BIKSADSKÁ 19×; VÍCENOVÁ 18×; RYBECKÝ 15×; ŠIŠULÁK 15×; NÍZKY 14×; OSUSKÁ 14×; KIMLIČKOVÁ 14×; ŠIŠULÁKOVÁ 13×; KIMLIČKA 12×; ŠARKŐZY 11×; ŽILAVÁ 11×; DURČÁKOVÁ 11×; ŽILAVÝ 10×; OSUSKÝ 10×; LAPIN 10×; KRATOCHVÍLA 10×; POLÁK 10×; BAČOVÁ 10×; TANČIBOK 10×; DURČÁK 9×; ŠŤASTNÁ 9×; ČURKA 9×; LAPINOVÁ 9×; MLYNAROVIČOVÁ 9×; KLAMÍK 9×; POLÁKOVÁ 9×; SEDLÁČEK 9×; ŠARKŐZYOVÁ 9×; GABRIŠ 8×; GABRIŠOVÁ 8×; ZÁMEČNÍKOVÁ 8×; VALLOVÁ 8×; BAČA 8×; DRINKOVÁ 8×; JURÍKOVÁ 8×; IVANOVÁ 8×; AMBRA 8×; MADEROVÁ 8×; FUKSOVÁ 7×; SLEZÁKOVÁ 7×; SEDLÁČKOVÁ 7×; PÍSEČNÁ 7×; PÍSEČNÝ 7×; SLEZÁK 7×; HOLLÝ 7×; ORLÍKOVÁ 7×; BEŇOVÁ 6×; MOŽNÝ 6×; TANČIBOKOVÁ 6×; RAKÁROVÁ 6×; SMOLÁRIKOVÁ 6×; KLAMÍKOVÁ 6×; VRABLIC 6×; SMOLÁRIK 6×; IVAN 6×; ČURKOVÁ 6×; KRATOCHVÍLOVÁ 6×; ANTÁLEK 6×; SRNKA 6×; VALLA 6×; VRABLICOVÁ 6×; BEŇA 6×; SALAYOVÁ 6×; AMBROVÁ 6×; SRNKOVÁ 6×; RAKÁR 6×; ZÁMEČNÍK 6×; BURIANOVÁ 6×; HOLLÁ 6×; MADER 6×; TOMKOVÁ 6×; STÚPAL 5×; DOBEŠOVÁ 5×; ANTÁLKOVÁ 5×; FILÍPEK 5×; ORLÍK 5×; ULLER 5×; MLYNAROVIČ 5×; ONDRÁŠKOVÁ 5×; HOLIČOVÁ 5×; MALÝ 5×; HLAVENKA 5×; DVORÁKOVÁ 5×; DRINKA 5×; JURÍK 5×; DVORÁK 5×; TOMEK 5×; IFKA 5×; SOJÁK 5×; BALÁŽ 5×; STÚPALOVÁ 5×; DANIHEL 5×; KROČILOVÁ 4×; DANIHELOVÁ 4×; MRKVICA 4×; ONDRÁŠKO 4×; MALÁ 4×; LUDAŠ 4×; MORICOVÁ 4×; MOŽNÁ 4×; ŽIŠKA 4×; LAJCHA 4×; ŠČEPKA 4×; ŠŤASTNÝ 4×; ŠARKÖZY 4×; PROCHÁZKOVÁ 4×; VAŠKOVÁ 4×; KRAJČÍROVÁ 4×; BAYEROVÁ 4×; PRUŽINSKÝ 4×; HORVÁTHOVÁ 4×; LUKNOVÁ 4×; DANKOVIČOVÁ 4×; JANÍK 4×; ŠIŠOLÁKOVÁ 4×; DANKOVIČ 4×, ...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor