studienka -y -nok ž. studnička (význ. 2);
studienočka -y -čiek ž. zdrob.
studnička -ky -čiek, studienka -ky -nok, studienočka -ky -čiek ž. zdrob.
prameň 1. prirodzené vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch • žriedlo: minerálny, horúci prameň, minerálne, horúce žriedlo • studnička • studienka (povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody): napiť sa zo studničky, zo studienky • vyvieračka (krasový prameň) • teplica (termálny prameň): liečivá teplica • geol. termy (teplé pramene)
2. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých, obyč. dlhých a tenkých častí niečoho • pradeno • prúd: prameň, pradeno, prúd vlasov • zväzok: zväzok prútov • zried. vojka (Figuli)
3. p. pôvod 1, zdroj, základ 3, zásobáreň 4. p. spis 1 5. p. začiatok
studienka p. studnička, prameň 1
studnička miesto (obyč. upravené), kde vyviera voda • studienka: nabrať si vody zo studničky, zo studienky • prameň: liečivý prameň
studienka, -y, -nok ž. malý povrchový prameň vody (obyč. v lese al. v poli), studnička: voda zo s-y; Neďaleko bola studienka a z nej vytekal jarček. (Hor.);
studienočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
studienka p. studňa
studňa s 1. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: medza započyna se od potoka a Zatkoweg studne do Wadyčowskeho (BUDATÍN 1478 SČL); na pynwiczu a na fundamenty, ktere se wysse studne murowaly, kupil sem wapeniczu (MOŠOVCE 1563); tehož cžasu, czo okow na mestsku studny okowal, Janowj Sseffranczowy d 50 (ŽILINA 1586); tu gest pod sklepem piwnicza a w piwnici studna (BUDATÍN 1629); kde studyen nenj, wedenj wody po rurach a žlebyech neb yarkom ma byty (KoB 1666); studnu wystawy a wrch geg neprikrige, gesliže bi wul lebo osel do neg upadel a tam se utopil, ten, čiga bila studna, abi zaplatil (MS 1758); studne temer na čtiry sgahy do zeme z welkym nakladkom kopat musjme (GRANČ-PETROVCE 1770); w tento mesic pred rownostu dne z nocu studne kop, bude woda w hognosti wzdicky (PR 18. st); x. pren pros od Boha očam twym dwe studňe hognych slzuw (CDu 18. st) veľa sĺz; wedle korunowaneho proroka peklo gest studna zahinuti (MK 18. st); zanechal sem teba, studňu wodi žiwég a kopál sem sy studnice potesseňa (BlR 18. st) prestal som žiť pobožne L. fons fistularis: studnie pompowni (DQ 1629) z ktorej sa čerpá voda pumpou; studňa wahowa ma okow železem okowany (M. S. JÁN 1697) z ktorej sa naberá voda do vedra pomocou vahadla F. w sucheg studny wody hledaťi (TP 1691) robiť zbytočnú robotu 2. miesto, kde vyviera voda zo zeme, povrchový prameň vody, studnička: fons: studnia (VT 1648); z podzemnjch žriedel wiwyeragjce studne wiskakugj (KoB 1666); ňekdy pri wytekawagiceg studny postáwal (PP 1734); Búh wewede teba do zemi dobreg, do zemi, která má prúdi, potoki a studne (KB 1757); manalis fons: žhrydlo, stágňe tekúcy studňa (KS 1763); x. pren nech tve studne dobročinnosti teču a potoki na ulice a rozdel chudim (SS 18. st) buď dobročinný; drahá kréw twá s twych ran, gakožto z studen hogne wytekagyca sa léla veľmi si krvácal; oči mé s twym nasstjwenym pohnúté nech wydáwagú studňu wodi veľa sĺz (BlR 18. st) F. bohowé gsu za swedkúw, že prw k studnám swym nawráta se potoki, gak z misly nassich podlžná láska tak dobrotiwého národu (PT 1778) nikdy 3. pôvod, zdroj: Matko laskawá, Matko litosti, studňe sladkosti (CC 1655); ty, matko, studne milosti, popreg mi neco zalosti, at se s tebu rozkwillim (PI 1749); slovo negvizsziho gest studne mudrosti (SS 18. st); poklad nejwetšy trawiš a utracaš w zahalce, ktera jest studňa a žrýdlo wšelijakých bezbožnosti (CD 18. st); (Boh) gest studňa a začátek wsseckych wec (BlR 18. st); studnička, studienka [-ienka, -énka] dem k 1: puteolus: studénka, malá studňa (KS 1763); k 2: do doliny Dedowec a okolo luky a studnicžky, yak sme zwrchu napsaly, tam se spogugy cesty tež zwrchu gmenowane (ZVOLEN 1567); kopanicza, ktera gest podle potoka a studyenky (BÁNOVCE n. B. 1596); pry studniczky ieden folet trawy (JELŠAVA 16. st); sme chodiwali swobodne panum na drwa do Brložneg hory k studiencze (P. LEHOTA 1625); (Kolar) nikdy newidal, odkud anebo kam bi woda tyekla, toliko od studienky, ktera gest pri ceste (D. JASENO 1668); studnički a potučki swim libežnim hrmotem obweselugj ussy (SK 1697); pod onou horou gest tam studnička (D. KUBÍN 1726); potuocki aneb studienki podle domuw nassich welmi blisko wiwiragice (MS 1758); zo studničiek woda ciholi a nikda se statok dobre napogjt nemuože (D. JASENO 1759); studenky z neghlubokégssé zemi se wipresstugi (VP 1764); x. pren z gegich telúw ne gináč, gak z trech studinek, pot húffem se witlačowal (VP 1764) veľmi sa potili; k 3: pan Gežiss milostiwosti púwod, nádege radosti, sladká studenka milosti (CC 1655); -ový príd pochádzajúci zo studne: putealis aqva: studňowá woda (KS 1763); (vodu) nektery potočnu wiceg waža nežli studnowu (NN 18. st); (hrušky) tri dni na hrbe lezja a tak do suda wložene wodu se dolegu studnowu a dobre zasspuntugu (PR 18. st) L. naziwa se brana studniowa proto, že pri nieg gedna studnia welika a wiborna bila, pri ktereg lide pocestnj zaprassenj aneb upotienj se umiwalj (KT 1753)