studienka -y -nok ž. studnička (význ. 2);
studienočka -y -čiek ž. zdrob.
prameň 1. prirodzené vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch • žriedlo: minerálny, horúci prameň, minerálne, horúce žriedlo • studnička • studienka (povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody): napiť sa zo studničky, zo studienky • vyvieračka (krasový prameň) • teplica (termálny prameň): liečivá teplica • geol. termy (teplé pramene)
2. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých, obyč. dlhých a tenkých častí niečoho • pradeno • prúd: prameň, pradeno, prúd vlasov • zväzok: zväzok prútov • zried. vojka (Figuli)
3. p. pôvod 1, zdroj, základ 3, zásobáreň 4. p. spis 1 5. p. začiatok
studienka p. studnička, prameň 1
studnička miesto (obyč. upravené), kde vyviera voda • studienka: nabrať si vody zo studničky, zo studienky • prameň: liečivý prameň
studienka, -y, -nok ž. malý povrchový prameň vody (obyč. v lese al. v poli), studnička: voda zo s-y; Neďaleko bola studienka a z nej vytekal jarček. (Hor.);
studienočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
(jedna) studienka; (bez) studienky; (k) studienke; (vidím) studienku; (hej) studienka!; (o) studienke; (so) studienkou;
(dve) studienky; (bez) studienok; (k) studienkam; (vidím) studienky; (hej) studienky!; (o) studienkach; (so) studienkami;
studienka p. studňa
studňa s 1. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: medza započyna se od potoka a Zatkoweg studne do Wadyčowskeho budatín 1478 sčl; na pynwiczu a na fundamenty, ktere se wysse studne murowaly, kupil sem wapeniczu mošovce 1563; tehož cžasu, czo okow na mestsku studny okowal, Janowj Sseffranczowy d 50 žilina 1586; tu gest pod sklepem piwnicza a w piwnici studna budatín 1629; kde studyen nenj, wedenj wody po rurach a žlebyech neb yarkom ma byty kob 1666; studnu wystawy a wrch geg neprikrige, gesliže bi wul lebo osel do neg upadel a tam se utopil, ten, čiga bila studna, abi zaplatil ms 1758; studne temer na čtiry sgahy do zeme z welkym nakladkom kopat musjme granč-petrovce 1770; w tento mesic pred rownostu dne z nocu studne kop, bude woda w hognosti wzdicky pr 18. st; pren pros od Boha očam twym dwe studňe hognych slzuw cdu 18. st veľa sĺz; wedle korunowaneho proroka peklo gest studna zahinuti mk 18. st; zanechal sem teba, studňu wodi žiwég a kopál sem sy studnice potesseňa blr 18. st prestal som žiť pobožne o fons fistularis: studnie pompowni dq 1629 z ktorej sa čerpá voda pumpou; studňa wahowa ma okow železem okowany m. s. ján 1697 z ktorej sa naberá voda do vedra pomocou vahadla • w sucheg studny wody hledaťi tp 1691 robiť zbytočnú robotu 2. miesto, kde vyviera voda zo zeme, povrchový prameň vody, studnička: fons: studnia vt 1648; z podzemnjch žriedel wiwyeragjce studne wiskakugj kob 1666; ňekdy pri wytekawagiceg studny postáwal pp 1734; Búh wewede teba do zemi dobreg, do zemi, která má prúdi, potoki a studne kb 1757; manalis fons: žhrydlo, stágňe tekúcy studňa ks 1763; pren nech tve studne dobročinnosti teču a potoki na ulice a rozdel chudim ss 18. st buď dobročinný; drahá kréw twá s twych ran, gakožto z studen hogne wytekagyca sa léla veľmi si krvácal; oči mé s twym nasstjwenym pohnúté nech wydáwagú studňu wodi veľa sĺz blr 18. st • bohowé gsu za swedkúw, že prw k studnám swym nawráta se potoki, gak z misly nassich podlžná láska tak dobrotiwého národu pt 1778 nikdy 3. pôvod, zdroj: Matko laskawá, Matko litosti, studňe sladkosti cc 1655; ty, matko, studne milosti, popreg mi neco zalosti, at se s tebu rozkwillim pi 1749; slovo negvizsziho gest studne mudrosti ss 18. st; poklad nejwetšy trawiš a utracaš w zahalce, ktera jest studňa a žrýdlo wšelijakých bezbožnosti cd 18. st; (Boh) gest studňa a začátek wsseckych wec blr 18. st; studnička, studienka [-ienka, -énka] dem k 1: puteolus: studénka, malá studňa ks 1763; k 2: do doliny Dedowec a okolo luky a studnicžky, yak sme zwrchu napsaly, tam se spogugy cesty tež zwrchu gmenowane zvolen 1567; kopanicza, ktera gest podle potoka a studyenky bánovce n. b. 1596; pry studniczky ieden folet trawy jelšava 16. st; sme chodiwali swobodne panum na drwa do Brložneg hory k studiencze p. lehota 1625; (Kolar) nikdy newidal, odkud anebo kam bi woda tyekla, toliko od studienky, ktera gest pri ceste d. jaseno 1668; studnički a potučki swim libežnim hrmotem obweselugj ussy sk 1697; pod onou horou gest tam studnička d. kubín 1726; potuocki aneb studienki podle domuw nassich welmi blisko wiwiragice ms 1758; zo studničiek woda ciholi a nikda se statok dobre napogjt nemuože d. jaseno 1759; studenky z neghlubokégssé zemi se wipresstugi vp 1764; pren z gegich telúw ne gináč, gak z trech studinek, pot húffem se witlačowal vp 1764 veľmi sa potili; k 3: pan Gežiss milostiwosti púwod, nádege radosti, sladká studenka milosti cc 1655; -ový príd pochádzajúci zo studne: putealis aqva: studňowá woda ks 1763; (vodu) nektery potočnu wiceg waža nežli studnowu nn 18. st; (hrušky) tri dni na hrbe lezja a tak do suda wložene wodu se dolegu studnowu a dobre zasspuntugu pr 18. st o naziwa se brana studniowa proto, že pri nieg gedna studnia welika a wiborna bila, pri ktereg lide pocestnj zaprassenj aneb upotienj se umiwalj kt 1753