strmeň -a m.
1. kovový oblúk (na bokoch sedla) slúžiaci jazdcovi ako opora nohy
2. tech. časť niekt. (prí)strojov určená na upevnenie súčiastok;
strmeňový príd.;
strmienok -nka m. zdrob.: anat. s. (stredného ucha) kôstka v dutine ucha
strmeň, -a m.
1. kovový oblúk, ktorý visí na remeni po oboch stranách sedla a do ktorého vkladá jazdec nohu: Koník vraný — palác môj, strmeň so sedlom — trón môj. (J. Kráľ) Jure osedlal Galešu, napravil strmene a či povrázky, čo sú miesto strmeňov. (Kuk.)
2. tech. kovová tyč s rozdvojeným koncom slúžiaca na dočasné al. trvalé upevnenie rozličných súčiastok technického zariadenia: oceľový, ložiskový, upevňovací, závesný, nosný. s.;
strmeňový príd.: s. mikrometer;
strmenček, -a i strmienok, -nka m. zdrob.
(jeden) strmeň; (bez) strmeňa; (k) strmeňu; (vidím) strmeň; (hej) strmeň!; (o) strmeni; (so) strmeňom;
(dva) strmene; (bez) strmeňov; (k) strmeňom; (vidím) strmene; (hej) strmene!; (o) strmeňoch; (so) strmeňmi;
strmeň [str(e)m-] m kovový oblúk, ktorý visí na remeni po oboch stranách sedla a do ktorého vkladá jazdec nohy: v pana Ambruza remenare nowe strmene, sedlo zvolen 1601; remenar Pawlowy placeno za popruhy y za strmane nowe fl 2 den 20 trenčín 1643; gezdec sedá na koňe, wklada nohy do stremene op 1685; par strmenou czinowanich husarskich pewnich radvaň 1702; stapes: strmeň ks 1763; dwa pari strmenow a zubadlo f 27 prievidza 1798 • (ľudia) aňeb rozumu nemagu, gako blázňi hlúpí, snáď zmudregu, gak gim nekdo do strmeňa stúpi gv 1755 dotkne sa ich na citlivom mieste; když ti gednuc smrt podwodna do strmeňa stupi, potem te y plny messec od neg newikupi gš 1758 smrti sa nedá uniknúť