strmeň, -a m.
1. kovový oblúk, ktorý visí na remeni po oboch stranách sedla a do ktorého vkladá jazdec nohu: Koník vraný — palác môj, strmeň so sedlom — trón môj. (J. Kráľ) Jure osedlal Galešu, napravil strmene a či povrázky, čo sú miesto strmeňov. (Kuk.)
2. tech. kovová tyč s rozdvojeným koncom slúžiaca na dočasné al. trvalé upevnenie rozličných súčiastok technického zariadenia: oceľový, ložiskový, upevňovací, závesný, nosný. s.;
strmeňový príd.: s. mikrometer;
strmenček, -a i strmienok, -nka m. zdrob.