strelnica -e -níc ž. miesto určené na výcvik v streľbe: vojenská s.
strelnica, -e, -níc ž. miesto, priestor i miestnosť určené na výcvik v streľbe: vojenská s.; mestská s. (Vaj.); voj. cvičná, školná s. priestor v teréne upravený na výcvik v streľbe zo strelných zbraní naostro, v hádzaní ostrých ručných granátov a v zhadzovaní bômb; poľná s. priestor v teréne určený na bojový výcvik vojaka;
strelničný príd. zried.: s. panák (Letz) terčová figúra
(jedna) strelnica; (bez) strelnice; (k) strelnici; (vidím) strelnicu; (hej) strelnica!; (o) strelnici; (so) strelnicou;
(tri) strelnice; (bez) strelníc; (k) strelniciam; (vidím) strelnice; (hej) strelnice!; (o) strelniciach; (so) strelnicami;
strelnica ž 1. priestor určený na výcvik v streľbe: campus jaculatorius: strelica (!) ks 1763 2. miestnosť, budova na uschovanie strelných zbraní: armamentarium: strelnice neb dum wálečni, kde se strelba chowá wu 1750 3. strelná zbraň: palaria: ručnica, strelnica ks 1763 P tpn nad Strelnicou ružomberok 1760