strelec -lca m.
1. kto strieľa zo zbrane; kto sa zaoberá streľbou (ako športovec, poľovník ap.): guľometný s.; s-ovi ušla srna; žart. sviatočný s. (o poľovníkovi) občasný; kt. zriedka trafí
2. hráč, kt. strieľa na bránu al. kt. dal gól, kôš: s. gólu
3. v niekt. armádach príslušník pechotných útvarov
4. šach. figúrka, kt. sa pohybuje uhlopriečne;
strelkyňa -e -kýň ž. k 1, 2;
strelecký príd. k 1 – 3: s. výcvik; s-é šťastie; s-á jednotka;
strelecky prísl.: s. pohotový hráč;
strelectvo -a s. šport. streľba na terč
strelec 1. kto strieľa zo zbrane: guľometný strelec • zastar. ostrostrelec (iron. dobrý strelec) • ostreľovač • snajper (strelec určený na osobitné úlohy)
2. šachová figurka, ktorá sa pohybuje uhlopriečne • hovor. zastar. bežec
strelec, -lca, mn. č. -lci m.
1. kto vie strieľať, kto strieľa: dobrý, znamenitý, výborný s.; Z otcovej hákovnice bol zázrak vystreliť, aby strelca nepokaličilo. (Jégé) Prezývali ho strelcom, lebo mal veľmi dobré oči. (Tim.); voj.: guľometný s. obsluhujúci guľomet; s. u delostrelectva člen obsluhy dela; s. lietadla člen posádky vo vojenskom lietadle; padákový s.; hist. s-i na hradbách ktorí obsluhovali strelné zbrane na hradbách;
2. poľovník, lovec z povolania: Bzikne nám sťa srna strelcom. (Hviezd.) Každá žilka sa vypäla v ňom. Ani strelec, keď mu divina ide na mušku. (Kuk.) Rada ťa ako mačka vtáčka a strelec zajačka. (Kal.); poľov. línia. s-ov rozostavení strelci pri love; žart. sviatočný s. občasný; ktorý málokedy trafí;
3. v stredoveku i v niektorých moderných armádach príslušník streleckých, jágerských al. horských pechotných útvarov: cisársky, krajinský s.;
4. šport. hráč, ktorý strieľa góly: s. gólu, s. koša;
5. šach. v šachovej hre figúrka, ktorou sa pobybuje poľami naprieč, hovor. bežec;
6. astron. Strelec jedno zo súhvezdí;
strelkyňa, -ne, kýň ž. k 1;
strelecký príd. k 1-4: s. pluk, s. zákop, s-á veža; s. spolok, s. oblek; s. šport, s-é preteky, s-á pohotovosť, s-é umenie, s-á muška;
strelecky prísl.: uplatniť sa s., s. pohotový, disponovaný hráč strelectvo, -a str. poľov., šport. strelecké umenie; strieľanie, streľba: základy s-a; guľové s.; športové s.; ovládať s.
(jeden) strelec; (bez) strelca; (k) strelcovi; (vidím) strelca; (hej) strelec!; (o) strelcovi; (so) strelcom;
(štyria) strelci; (bez) strelcov; (k) strelcom; (vidím) strelcov; (hej) strelci!; (o) strelcoch; (so) strelcami;
strelec m 1. kto vie strieľať, kto strieľa: strelcy z holsstry stryelky wiberat wedya kob 1666; expertus sagittae: dobry strelec ks 1763; na tresk a vivráceňí z koňa otce svého postála Fattima a čekala, čob v lisťe strelca ležalo za prehrešeňí, pre kteréž ukrutnosť táto jest dopusťená br 1785; ictus iaculantium saepe deerant: ne vzdicky strelec trefuge cyl ld 18. st 2. lovec, poľovník: žluna do ule by rada, strelce se wssak bogj bv 1652; strelczom a sietnikom w chotary nemagi powolowaty zwery lapaty a strielaty trenčín 1675; Sewerini dobri strelec, casto nam zagace nosi radvaň 1714; geleň tým silnegsseg bežý a na wisoke wrchi utika, čým wic strelcowe za nim kriča a psy beža gk 1779; strelcum s pomocníkmi zweruw lowiťi swobodné gest bn 1789 3. príslušník streleckého vojenského útvaru: ručničnj strelcy ručnice ručničnjm prachom at nabigagj kob 1666; wssecka bitwa obrátila se na Saula y honjly ho strelcy mp 1718; prakáre y strélci byli predcházali wógsko kb 1757; že by sa zem Palestjnska newywrátila po zanechané gak konjckém, tak pessáckem wógsku, po strelcoch, po zastáwnjkoch blr 18. st 4. astron jedno zo súhvezdí zvieratníka pripomínajúce svojou konšteláciou postavu strelca s kušou: nebeskjch znamenj gmena gsu Strelec, Kozoroh op 1685; (mená) nebeskych znameny Skopec, Bik, Strelec koa 17. st; scorpio: znameni na nebi aneb nebeské znameni Strelec s kussu ks 1763 • kdiš teras hrmi, ked mesiz ge na Strelzowj znaku, na wrsskoch mnostwy zbožga, w dolinach pak neurodu ma znamenati pr 18. st v období od 23. 11. do 22. 12.; -kyňa ž k 2: Diana iaculatrix: dobra strelkyna z strylkama Diana ks 1763 P atpn Strzlec (!) v trenčíne 1453 sčl; Strelczyk v rajci 1688 u2