stred1, -u m.
1. miesto na nejakej ploche al. v priestore rovnako al. približne rovnako. vzdialené od okrajov, prostriedok, stredná časť: s. izby, s. mesta, s. dediny, s. námestia; s. ihriska, s. javiska; s. zeme, zemegule; Stredom zreníc videla predmety na tom bode, kam rovno upierala zrak. (Vaj.) Stred mramorovej dlážky vystlaný bol mäkkým kobercom. (Fig.); stred Slovenska (Heč.); šport. útočiť, prenikať s-om ihriska; geom. s. kružnice bod, od ktorého má každý bod na kružnici rovnakú vzdialenosť; s. gule bod rovnako vzdialený od každého miesta na povrchu gule; opt. optický s. šošovky bod na osi šošovky, majúci tú zvláštnu polohu, že ním prechádzajúci lúč nemení smer; sklár. kryštalizačný s. miesto, na ktorom sa deje kryštalizácia roztokov a tavenín; šach. pešiakový s. určité postavenie pešiakov na šachovnici;
2. stredná, prostredná časť medzi začiatkom a koncom niečoho (v časovom a miestnom chápaní): s. tanca, s. vyučovania, predstavenia; s. týždňa; s. dňa poludnie; s. knihy; Najprv udrie na nepriateľský stred a potom obidve krídla vženie do priepastí a barín. (Vlč.); šport. s. zálohy post stredmého záložníka; s. útoku post stredného útočníka;
3. kniž. (obyč. v spojení zo stredu) kruh, okruh ľudí, užšia spoločnosť: ľud si slobodne vyberá zo svojho stredu svojich zástupcov; vylúčiť niekoho zo svojho stredu spomedzi seba; Toho vynič zo stredu svojho ľudu. (Vám.) Naliehali skrze vyslancov z ich stredu voliť sa majúcich. (Vans.); v strede mojej rodiny (Horal);
4. najdôležitejšie miesto, centrum. stredobod, ťažisko, ohnisko niečoho: Chceli izolovať západné Slovensko od povstaleckého stredu. (Tat.) Tatry stávajú sa mu stredom Slovanstva. (Krčm.) Je to stred najlepších českých poetov i prozaikov. (Vlč.) Včera ešte on tvoril stred veľkého kruhu. (Jégé) Jeho domácnosť stala sa spoločenským stredom. (Al.)
● stať sa, byť stredom pozornosti, záujmu [niekoho] upútať. pútať na seba pozornosť, záujem niekoho, upozorniť, upozorňovať na seba;
5. zried. stredná miera medzi dvoma krajnosťami, extrémami, priemer: mat. aritmetický s.;
stredový príd. k 1: tech. s. vrták dvojrezný nástroj, ktorý má dve ostria, kolmé na os; geom. s-é premietanie premietanie lúčmi vedenými z jedného bodu, z centra; s. uhol s vrcholom v strede kružnice; s-á súmernosť vzťah dvoch geometrických útvarov, pri ktorom spojnice sebe zodpovedajúcich bodov tvoria zväzok a sú delené stredom tohto zväzku; tel. s-á poloha východisková
stred2 predl. s 2. p. uprostred, na prostriedku, v strede niečoho (v miestnom a časovom vzťahu): zastať s. izby, s. cesty; cestovať s. týždňa; Prišiel ku skale, ktorá svetielkovala stred lúky. (Ondr.) Ide ako v sne stred skupiny hôrnych chlapcov. (Mor.) Kostol na vŕšku stál stred košatých líp. (Hviezd.)