Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV un

stred -u m.

1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, prostriedok: s. ihriska; s. mesta centrum; trafiť do s-u terča; geom. s. kružnice

2. prostredná časť medzi začiatkom a koncom: s. knihy, v s-e týždňa

3. obyč. v spoj. s predl. skupina, okruh ľudí, vecí, javov: vyvolili si zástupcu zo svojho s-u; prijali ho do svojho s-u medzi seba; v s-e rodiny je šťastný

4. polit. smer medzi pravicou a ľavicou: politika s-u

5. stredobod, centrum: byť s-om pozornosti prítomných; spoločenský s. mesta; byť v s-e záujmu;

stredový príd. k 1: s-á poloha; geom.: s. uhol, s-á súmernosť; šport. s. hráč hrajúci v strede (poľa);

stredovo prísl.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stred ‑u m.; stredový

jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunkystredcentrum: stred, centrum mestavnútro: vnútro domubot. stržeň (jadro rastlinnej osi)

2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstvazáklad: základy odporupodstata: podstata prednáškykniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnostikniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupokkniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)

3. p. zrno 1, semeno 1


okruh 1. skupina ľudí s rovnakými záujmami • kruh: okruh, kruh čitateľov poéziestred: vybrať si zástupcu zo svojho stredusvetprostredieokolie: pohybovať sa vo svete, v prostredí obchodníkov, bankárov; to sú ľudia z tvojho okolia

2. p. oblasť 2


prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriskacentrum: centrum mestaodb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníkakniž. srdce: srdce Európystržeň: stržeň vreduzastar. stredok

2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiacapolovicapolovička: polovica, polovička týždňa

3. p. nástroj 1


stredobod osoba al. vec, okolo ktorej sa niečo sústreďuje • stred: byť stredobodom, stredom záujmu, pozornosticentrum: centrum činnosti, dianiaťažisko: ťažisko sporuzastaráv. stredisko: stredisko úvah (Kukučín)


stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izbycentrum: centrum mestaodb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníkaodb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazykniž. srdce: srdce Európystržeň: stržeň vreduzastar. stredok

2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňapolovicapolovička: polovica, polovička storočia

3. p. stredobod

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stred1, -u m.

1. miesto na nejakej ploche al. v priestore rovnako al. približne rovnako. vzdialené od okrajov, prostriedok, stredná časť: s. izby, s. mesta, s. dediny, s. námestia; s. ihriska, s. javiska; s. zeme, zemegule; Stredom zreníc videla predmety na tom bode, kam rovno upierala zrak. (Vaj.) Stred mramorovej dlážky vystlaný bol mäkkým kobercom. (Fig.); stred Slovenska (Heč.); šport. útočiť, prenikať s-om ihriska; geom. s. kružnice bod, od ktorého má každý bod na kružnici rovnakú vzdialenosť; s. gule bod rovnako vzdialený od každého miesta na povrchu gule; opt. optický s. šošovky bod na osi šošovky, majúci tú zvláštnu polohu, že ním prechádzajúci lúč nemení smer; sklár. kryštalizačný s. miesto, na ktorom sa deje kryštalizácia roztokov a tavenín; šach. pešiakový s. určité postavenie pešiakov na šachovnici;

2. stredná, prostredná časť medzi začiatkom a koncom niečoho (v časovom a miestnom chápaní): s. tanca, s. vyučovania, predstavenia; s. týždňa; s. dňa poludnie; s. knihy; Najprv udrie na nepriateľský stred a potom obidve krídla vženie do priepastí a barín. (Vlč.); šport. s. zálohy post stredmého záložníka; s. útoku post stredného útočníka;

3. kniž. (obyč. v spojení zo stredu) kruh, okruh ľudí, užšia spoločnosť: ľud si slobodne vyberá zo svojho stredu svojich zástupcov; vylúčiť niekoho zo svojho stredu spomedzi seba; Toho vynič zo stredu svojho ľudu. (Vám.) Naliehali skrze vyslancov z ich stredu voliť sa majúcich. (Vans.); v strede mojej rodiny (Horal);

4. najdôležitejšie miesto, centrum. stredobod, ťažisko, ohnisko niečoho: Chceli izolovať západné Slovensko od povstaleckého stredu. (Tat.) Tatry stávajú sa mu stredom Slovanstva. (Krčm.) Je to stred najlepších českých poetov i prozaikov. (Vlč.) Včera ešte on tvoril stred veľkého kruhu. (Jégé) Jeho domácnosť stala sa spoločenským stredom. (Al.)

stať sa, byť stredom pozornosti, záujmu [niekoho] upútať. pútať na seba pozornosť, záujem niekoho, upozorniť, upozorňovať na seba;

5. zried. stredná miera medzi dvoma krajnosťami, extrémami, priemer: mat. aritmetický s.;

stredový príd. k 1: tech. s. vrták dvojrezný nástroj, ktorýdve ostria, kolmé na os; geom. s-é premietanie premietanie lúčmi vedenými z jedného bodu, z centra; s. uhol s vrcholom v strede kružnice; s-á súmernosť vzťah dvoch geometrických útvarov, pri ktorom spojnice sebe zodpovedajúcich bodov tvoria zväzok a sú delené stredom tohto zväzku; tel. s-á poloha východisková


stred2 predl. s 2. p. uprostred, na prostriedku, v strede niečoho (v miestnom a časovom vzťahu): zastať s. izby, s. cesty; cestovať s. týždňa; Prišiel ku skale, ktorá svetielkovala stred lúky. (Ondr.) Ide ako v sne stred skupiny hôrnych chlapcov. (Mor.) Kostol na vŕšku stál stred košatých líp. (Hviezd.)

Morfologický analyzátor

stred podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) stred; (bez) stredu; (k) stredu; (vidím) stred; (o) strede; (so) stredom;

(štyri) stredy; (bez) stredov; (k) stredom; (vidím) stredy; (o) stredoch; (so) stredmi;

stred
I. m miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, prostriedok: media: stred hd 1706–07; wino w gednem sude trogake gest, prwe u hora čapowane wodnatege, we spodku samem nehnute, ale stred suda neglepssiho ssmaku se nahodi pr 18. st; stred a bilek wagecsni lr5 18. st žĺtok
II. predl s g uprostred: milosztzi ottse, ratuj nász slyepich u vére, zásnyi sztred sertza nasoho jeszné svetlo ducha szvoho hps 1752; tato wecz gest dobre znama nassim panum gesste stred puostu pominuleho, pred gich milostiami predložna štiavnik 18. st

Stred Stred

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum SÍDL. STRED I v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU
Urbanonymum STRED v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
POVAŽSKÁ BYSTRICA; ZÁZRIVÁ; ZVOLENSKÁ SLATINA

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor