strapec -pca m.
1. voľné nitky, šnúrky ap. ako ozdobné zakončenie tkaniny, oblečenia ap.: šál, záves so s-mi
2. kužeľovitý súbor kvetov, výhonkov, plodov (obyč. bobúľ): s-e agátových kvetov, s. hrozna
3. niečo majúce podobu strapca: s. srsti chumáč; zo zástavy zostali po búrke s-e franforce;
strapcový príd.;
strapček -a m. zdrob.
chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vaty • hrča: zhúžvať papier do hrče • chuchvalec: chuchvalec vlny • klk: klky priadze • expr.: guča • gundža • chumeľ: guča snehu, chumeľ vlasov • strapec: strapec srsti • odb. trs: trs trávy • chochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chochol • vecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy) • expr. žvacheľ: žvacheľ slamy • viecha (chumáč slamy): zapáliť viechu • roj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôs • expr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)
strapec 1. voľné nitky, šnúrky a pod. ako ozdobné zakončenie tkaniny, oblečenia a pod.: koberce so strapcami • kystka: zástava s kystkami • hovor. zastar. francľa: ručník s francľami (Timrava) • hovor. expr. cafrang (Vajanský)
2. p. útržok 1
p. aj chumáč
útržok 1. odtrhnutý kus niečoho: útržok papiera • zdrap (odtrhnutý neforemný kus): zdrap látky • expr.: franforec • franfor: roztrhať niečo na franforce • expr.: strapec • strap: zo šiat zostali iba strapce • expr.: cafrang • camforec • capart
2. p. úryvok, zlomok 2, časť
strapec, -pca m.
1. zväzok kratších nití al. tkaníc na jednom konci rozstrapatených, slúžiaci ako ozdoba na odeve, na okrajoch prikrývok ap.: červená šatka so strapcami (Kuk.); Halenu — takú s červenými výložkami a strapci. (Podj.) Na dvore sa blyšťala šabľa s veľkým žltým strapcom. (Ondr.) Na zástave strapce strepotali. (Ráz.-Mart.); tkáč. rovné, zakrútené, strihané, útkové, slučkové s-e;
2. bot. druh súkvetia; plody niektorých krovitých rastlín a stromov: s. hrozna, s. ríbezli, s. hlohu;
3. expr. niečo, čo má podobu strapca, čo pripomína strapec, chumáč, chuchvalec: s. vlasov, srsti; Papuľou prská strapce spenených slín. (Gab.); s. včiel usadený roj včiel (napr. na konári stromu); anat. s. vajíčkovodu strap. covité výbežky na bočnom konci vajíčkovodu; Akoby ho ani nezaujímalo, čo sa deje na čele strapca pretekárov (Mor.) skupiny.
4. malý kúsok niečoho vzniknutý roztrhnutím, franforec, zdrap: Z tógy trčia už strapce. (Karv.) Na strapce ho nerozstrieľajú. (J. Kráľ) Dievčatko dávalo si do úst kapustné strapce (Janč.) kúsky kyslej kapusty; pren. Roľníči na strapcoch po otcovi (Ráz.) na malých roliach;
strapcový príd. k 2: s-á stopka;
strapček, -a m. zdrob. k 1, 2;
strapčekový príd.
(jeden) strapec; (bez) strapca; (k) strapcu; (vidím) strapec; (hej) strapec!; (o) strapci; (so) strapcom;
(štyri) strapce; (bez) strapcov; (k) strapcom; (vidím) strapce; (hej) strapce!; (o) strapcoch; (so) strapcami;
strapec m 1. voľné nitky, šnúrky ap. ako ozdobné zakončenie tkaniny, oblečenia: gedna kossile s kuklu a strabcze na rucze hričov 1611; ozdoby se pridawagj sslagere, strapce kob 1666; rogty neb strapce čerwené z hedbawu karmažinskeho prietrž 1737 e; lacinia togae: kabatowy strapec ks 1763; geden francusko-modry bekess ze sukna z dwoma strapcami kur 18. st 2. kužeľovitý súbor kvetov, listov ap.: wezmi tri korienky petružlenu bes strapcuw rta 17. st bez vňate