strapec, -pca m.
1. zväzok kratších nití al. tkaníc na jednom konci rozstrapatených, slúžiaci ako ozdoba na odeve, na okrajoch prikrývok ap.: červená šatka so strapcami (Kuk.); Halenu — takú s červenými výložkami a strapci. (Podj.) Na dvore sa blyšťala šabľa s veľkým žltým strapcom. (Ondr.) Na zástave strapce strepotali. (Ráz.-Mart.); tkáč. rovné, zakrútené, strihané, útkové, slučkové s-e;
2. bot. druh súkvetia; plody niektorých krovitých rastlín a stromov: s. hrozna, s. ríbezli, s. hlohu;
3. expr. niečo, čo má podobu strapca, čo pripomína strapec, chumáč, chuchvalec: s. vlasov, srsti; Papuľou prská strapce spenených slín. (Gab.); s. včiel usadený roj včiel (napr. na konári stromu); anat. s. vajíčkovodu strap. covité výbežky na bočnom konci vajíčkovodu; Akoby ho ani nezaujímalo, čo sa deje na čele strapca pretekárov (Mor.) skupiny.
4. malý kúsok niečoho vzniknutý roztrhnutím, franforec, zdrap: Z tógy trčia už strapce. (Karv.) Na strapce ho nerozstrieľajú. (J. Kráľ) Dievčatko dávalo si do úst kapustné strapce (Janč.) kúsky kyslej kapusty; pren. Roľníči na strapcoch po otcovi (Ráz.) na malých roliach;
strapcový príd. k 2: s-á stopka;
strapček, -a m. zdrob. k 1, 2;
strapčekový príd.