strážnický príd. patriaci, prislúchajúci strážnikom, označujúci strážnika: s-á búdka; s. kožuch;
strážnictvo, -a str. zamestnanie strážnika, stráženie, strážna služba: Pochválil jeho vzorné strážnictvo. (Vaj.)
strážnik m kto niekoho al. niečo stráži, strážca: kdiž se zbudili strážnjci, počali na trubkách trúbiti kb 1757; circuitor: stražnjk mesta ks 1763; nočny strássniczy napadnúcze na mrtwé tyelo, to do obeczny schránye odniesly pep 1770; zaspali tuze všecci, aňi strážňíkuv ňevijmúc br 1785 o circumpedes: drabánti, žiwotnj strážnjcý wu 1750 ozbrojení členovia osobnej stráže šľachty; strážnický príd: speculatorius: strážnjcky; specularis: strážnjcky ks 1763