stolár m remeselník zhotovujúci výrobky z dreva: czo se toho Mykulasse Zemana, stolarze dotycze, my Vassie Milosti jynssye odpoviedi neumyeme dati ilava 1534 sll; sstiangy zelezne oddali se stolarowy l. teplá 1581; murarom, kresaczowy a stolarowy z Liptowa, yak mnoho zbožia y gjnych weczy mel platit, aby se vznalo liptov 1616; dwere skrze stolara a zamecznika Yancziho magi se zrobitj beckov 1680; slossari, kowacsi, stolari i kolari mussa sobe zastawu posprawuwat ca 1757; fara gak od murara, slosjara, ano y od stolara dostateczne wihotowena turiec 1784; sedlák pracuge okolo roli, stolár okolo drewa ds 1795;
-ov príd privl: dal sem ssnor harasowich pre stolarowho chlapca dwacat riffow trenčín 1735
P atpn Andreg Stolar; Stolarka v trnave 1573; Jurovi Stolarikovi 1798 turzovka lp;
-sky príd: hoblikow stolarskych n 5 bytča 1606; sstok stolarskj 1, kachlý žadnich l. ján 1687; stolarsky czach zvolen 1669; articule remesla stolarskeho trenčín 1709; sprosta truhla byela, w ktereg stolarsky rad 1 dubnica n. v. 1720
o do wynneg piwnicy su dwere welke z kamenych slupuw, w njch dwere stolarske z mocnych smrekowych desek dubnica n. v. 1723 vyrobené stolárom, drevené;
po s-y prísl výraz: fabriliter: po stolársky ks 1763;
-stvo [-o, -í] s stolárske remeslo: mechanicus: stolárswi; materiaria fabrica: stolárstwi, stolárstwo ks 1763