sršeň -šňa mn. N a A -e m. bodavý hmyz podobný ose, zool. Vespa: roj, hniezdo s-ov;
pren. expr. popudlivý človek
● expr. zlostný, jedovatý ako s.; byť do roboty ako s. usilovný;
sršní príd.: s-ie hniezdo
sršeň, -sňa, mn. č. -šne m. druh veľkých, nebezpečne štípajúcich ôs, majúcich hniezda obyč. v bútľavých stromoch: roj s-ov, hniezdo s-ov; s. ho uštipol; zool. sršeň (Vespa crabro); jedovatý, nahnevaný, zlostný ako s. veľmi; hľadieť ako s. zlostne, rozzúrene; Zuzka vyskočila ako sršeň z lavičky (Zgur.) zlostne, podráždene. Z oboch východov rojili sa úradníci a pisári ako sršne z dúpneho duba (Vaj.) húfne vychádzali.
● byť ako s. prchký, vznetlivý, srditý; do roboty je ako s. o pracovitom, usilovnom človekovi; pustiť sa do niekoho ako s. začať na niekoho podráždene kričať al. v zlosti niekoho biť;
sršni, -ia, -ie, hovor. i sršňový príd.: s-ie hniezdo
(jeden) sršeň; (bez) sršňa; (k) sršňovi; (vidím) sršňa; (hej) sršeň!; (o) sršňovi; (so) sršňom;
(štyri) sršne; (bez) sršňov; (k) sršňom; (vidím) sršne; (hej) sršne!; (o) sršňoch; (so) sršňami;
sršeň m zool 1. väčší bodavý hmyz podobný ose, sršeň Vespa crabro: crabro: srsseň dq 1629; srssne a osi ostre, ano welmy preostre žihadlo magj kob 1666; srssen anebo wčela usstnula-li by; vsstnuty wčel srssniow lečy hl 17. st; gak seďemadwacet srssňuw čloweka ukusy, s teho podle Pliniusa člowek zemret musy gv 1755; k tomu y srssňe dopusti P. Bůh twúg na njch (pohanov a okolité národy) kb 1757 o buprestis: gedowaty chrobák, konsky ssrssen ks 1763 sršeň Vespa crabro • gako ossa gedowitý, gako srsseň srdity sin 1678 (o prchkom, jedovitom človekovi) 2. ovad Asilus, Tabanus: asilus: srssen, owada, která howadá honj; tabanus, srsseň, howada honjcy chrobák; bucentes: srsseň ks 1763; sršňový príd k 1: examen: rog wčelnj neb srssnowý wu 1750; aliis placet: srssnowý, srssnowe hnjzdo pd 18. st P atpn Girika Srssna sliače 1597