spústa, -y, spúst ž. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba, hromada, kopa: s-y dreva (Jil.); s. citov (Tim.); Odhrnul spústu perín nabok. (Kuk.)
spusta, -y, spúst ž. zastar. skaza, spúšť, spustošenie: Dudral pre spustu, ktorú hosťovskí kočišia v krčme narobili. (Šolt.) Hostinský obzeral bojište a spustu. (Vaj.)