spústa -y spúst ž. subšt. hŕba, kopa, hromada
skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • zmar • koniec • zánik (koniec jestvovania): zánik rodu • pád: pád absolutizmu • pohroma: odvrátiť pohromu • rozklad • rozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodiny • rozpad: rozpad štátu • kniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšť • zastar. spusta (Vajanský)
spusta p. skaza
spústa1 p. kopa 2, kus 3, dav, zástup 2
spústa2 p. veľa
spústa, -y, spúst ž. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba, hromada, kopa: s-y dreva (Jil.); s. citov (Tim.); Odhrnul spústu perín nabok. (Kuk.)
spusta, -y, spúst ž. zastar. skaza, spúšť, spustošenie: Dudral pre spustu, ktorú hosťovskí kočišia v krčme narobili. (Šolt.) Hostinský obzeral bojište a spustu. (Vaj.)
(jedna) spústa; (bez) spústy; (k) spúste; (vidím) spústu; (hej) spústa!; (o) spúste; (so) spústou;
(štyri) spústy; (bez) spúst; (k) spústam; (vidím) spústy; (hej) spústy!; (o) spústach; (so) spústami;